Kiska a Fico si v Bratislave pripomenuli holokaust

Na pietnej spomienke sa zúčastnili aj viacerí predstavitelia vlády, predseda parlamentu Pavol Paška i bývalý prezident Ivan Gašparovič. "Holokaust v mene šialených ideálov je večnou hanbou tých, čo majú na tom podiel, a aj mementom, aby sa to už nikdy nezopakovalo," povedal Fico. Zároveň vyjadril úprimné ospravedlnenie za všetkých, ktorí vtedy zlyhali. "Pripomínanie si obetí považujem za svoju úlohu a takisto za úlohu všetkých členov mojej vlády," dodal premiér.

Prezident spomínal na hrôzu v Osvienčime

Zúčastneným sa prihovoril aj generálny biskup evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a predseda Ekumenickej rady cirkví v SR Miloš Klátik, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike Igor Rintel a modlitbu predniesol bratislavský rabín Baruch Myers.

"Keď som bol v Osvienčime a stál som pred detskými topánočkami, ktoré ostali po deťoch, často som si kládol otázku, kde sa v ľuďoch nájde také zverstvo, ktoré dokáže nevinných ľudí len na základe rasy či náboženstva zabíjať a mučiť," povedal prezident Andrej Kiska.

Ako dodal, žiaľ, aj na Slovensku sa tieto vec diali a je skutočne povinnosťou všetkých uvedomelých ľudí pripomínať si, čo sa dialo, zvlášť v dnešnej dobe, keď začali vzrastať prejavy neonacizmu či rasovej neznášanlivosti.

Homo hominis lupus – človek človeku vlkom – je podľa Roberta Fica príliš slabé vyjadrenie toho, čo tragédia holokaustu v sebe obsahuje v celej hĺbke utrpenia a trýzne jej všetkých obetí. "My, ktorí žijeme, máme historickú šancu žiť v porozumení a bratstve, poučení minulosťou a túžiaci po svete harmónie, vzájomnej úcty a spolupráce pre dobro všetkých našich občanov," pripomenul premiér.

Aj dnes je potrebná opatrnosť

Zástupca židovskej komunity a lekár Pavol Traubner sa domnieva, že také akty, akým bola utorková pietna spomienka, majú historický význam, ale tiež môžu veľmi veľa povedať aj v súčasnej dobe. "I ja sám som jeden z tých, ktorí prežili holokaust a viem, čo to bolo aj napriek tomu, že som bol malé dieťa. Dlhé roky po vojne som mal depresie a rozmýšľal som, prečo práve ja som prežil a množstvo mojich kamarátov skončilo ako sadza alebo tresnutí o múr," povedal.

Zároveň si myslí, že i dnešná doba je povinná si pripomínať toto obdobie, pretože aj dnešok prináša rovnaké nebezpečenstvo, nielen pre Židov, ale pre všetkých ľudí na svete. Keď prídu k moci ľudia, ktorým slepota umožňuje, aby vraždili a prinášali takéto situácie, takáto akcia je zdvihnutým prstom. "Ľudia! Buďte veľmi, veľmi opatrní, pretože podobne, ako sa to stalo Židom v období holokaustu, môže sa to stať komukoľvek na celom svete," vyhlásil Traubner.

Spomienka je dôležitá aj podľa diplomacie

Rezort zahraničných vecí považuje spomienku na obete holokaustu za dôležitý nástroj na potláčanie akýchkoľvek prejavov smerujúcich k jeho popieraniu. "Odkaz a pamiatka obetí predstavuje naliehavú výzvu aj v súčasnosti, keď vo viacerých častiach sveta dochádza k hrubému a závažnému porušovaniu ľudských práv z dôvodu diskriminácie na základe rasy, náboženstva či etnickej príslušnosti," informoval v stanovisku.

Ako rezort diplomacie doplnila Michaela Paulenová z ministerstva vnútra, napriek tomu, že od týchto tragických udalostí uplynulo už viac ako 70 rokov, a nedávno sme si pripomenuli 70. výročie Slovenského národného povstania (SNP), v spoločnosti sa objavujú snahy rôznych extrémistov a pseudohistorikov spochybňovať, zľahčovať či ospravedlňovať deportácie Židov z územia slovenského vojnového štátu a obhajovať jeho vedúcich predstaviteľov. Odkaz týchto tragických udalostí je podľa rezortu vnútra platný aj dnes, keďže holokaust sa nezačal plynovými komorami, ale slovami o príživníkoch, parazitoch, pijaviciach na tele národa, ktoré treba odstrániť.

Menejcennosť na základe pôvodu

Podľa splnomocnenca vlády pre rómske komunity Petra Polláka boli práve Židia a Rómovia pre svoj pôvod považovaní za menejcenných, a tak ich deportovali do vyhladzovacích koncentračných táborov. "Odkazom týchto obetí je nepripustiť, aby sa do vzťahov medzi príslušníkmi väčšinovej spoločnosti, Židov, Rómov, homosexuálov a príslušníkov iných menšín dostalo násilie, nevraživosť a nenávisť," poznamenal.

Podľa jeho slov je najmä na osobnostiach, ktoré ovplyvňujú verejnú mienku, aby vážili slová, nehanobili verejne ľudí pre ich rasový, národnostný a etnický pôvod a nezneužívali ich na svoju popularitu.

"Hanobiace a nenávistné prejavy sú začiatkom sociálneho vylúčenia, ktoré počas druhej svetovej vojny stálo životy viac ako 300-tisíc Rómov," uviedol.

Pollákov úrad podporuje aktivity, ktoré majú spájať Rómov a majoritu a do budúcna obmedziť extrémistické a nenávistné prejavy. "Podporujem projekty, ktoré sú zmysluplné a efektívne, a to najmä pre našu spoločnú budúcnosť a spolunažívanie bez strachu a nenávisti na jednej či na druhej strane," uzavrel rómsky splnomocnenec.

Holokaust zanechal množstvo problémov

Tragické udalosti holokaustu nám zanechali množstvo spoločenských a etických problémov, pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa Ústredného zväzu Židovskej náboženskej obce (ÚZŽNO) Lucia Kollárová. Na jednej strane sú podľa jej slov vo svete aj u nás sily snažiace sa analyzovať, čo sa stalo, hľadať príčiny vzniku genocídy či popísať minulosť a zachovať pamiatku miliónov zavraždených. "No na strane druhej existujú nezanedbateľné sily, ktoré sa snažia tie isté udalosti relativizovať, spochybňovať alebo dokonca popierať," priblížila.

Neraz sú podľa jej slov u nás oslavovaní ľudia, ktorí sú za tragédiu zodpovední a ktorých verejná činnosť bola stále platnými súdnymi rozhodnutiami označená ako zločin. "Na verejných miestach sú sochy politikov, ktorých činnosť je spätá s obdobím fašizmu.

Samotné označenie slovenského štátu z rokov 1939 až 1945 ako fašistického časť spoločnosti odmieta napriek tomu, že tento štátny útvar dokonale vyhovuje kritériám, ktoré ho na tento prívlastok určujú," vysvetlila Kollárová. Ako dodala, oslavovanie predstaviteľov fašistického režimu považujú členovia aj predstavitelia židovskej komunity za urážku obetí holokaustu.

Židovská náboženská obec nepovažuje za správne hodnotiť udalosti holokaustu tak, ako keby išlo o prírodnú katastrofu, keď sa nedá hovoriť o konkrétnom vinníkovi a osobnej zodpovednosti. Za holokaust podľa hovorkyne ÚZŽNO nenesie zodpovednosť národ. "Ten má však svoje obete, svojich vykonávateľov, politikov, ktorí boli a sú nositelia zodpovednosti za dianie v štáte a má aj dnešných obhajcov, ktorí sa snažia zodpovednosť vtedajších mocipánov bagatelizovať a očistiť ich od prislúchajúcej zodpovednosti," uzavrela.

Prejavy antisemitizmu podľa Mesežnikova pretrvávajú

Ako hovorí prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov, prejavy antisemitizmu u nás stále sú a určité stereotypy prežívajú. No nemožno podľa neho hovoriť o tom, že by bol antisemitizmus na Slovensku prvoplánovo významnejšou politickou silou. "Nevieme o žiadnych významných politických silách, ktoré by využívali antisemitské predstavy na získavanie voličov," vysvetlil pre agentúru SITA.

Z prieskumu, ktorý IVO spravil v júli 2013, však vyplýva, že určitá časť obyvateľstva je náchylná veriť alebo prijímať niektoré stereotypy príznačné pre antisemitizmus. "To znamená, že nie sú nositeľmi extrémnych názorov, ktoré by predstavovali hrozbu napríklad pre u nás žijúcich Židov, no ich rozhodovanie vo vnútornej politike či ekonomike môže byť ovplyvnené protižidovskými stereotypmi," povedal Mesežnikov.

Keď sa podľa neho pýtali na vplyv Židov vo svete alebo v určitých oblastiach, ukázalo sa, že časť ľudí názor nemá, no existujú aj takí, ktorí súhlasia s tým, že Židia majú príliš veľký vplyv alebo konajú vo vlastnom záujme. "Nositeľov antisemitských názorov je stále celkom dosť, no nie sú vo väčšine," doplnil.

.

Pamätník na mieste bývalej synagógy

Pamätník holokaustu na bratislavskom Rybnom námestí má názov Opustený dom pod Dávidovou hviezdou. Je symbolom násilných deportácií Židov do koncentračných táborov a zbúrania celej bratislavskej židovskej štvrte.

Na mieste pamätníka stála v minulosti neologická synagóga, pamätník symbolizuje opustenosť domovov, do ktorých sa nikdy nevrátili Židia vyvraždení v koncentračných táboroch, informovala Stanislava Šikulová z Múzea židovskej kultúry v Bratislave.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili 31. októbra 2001 zákon, ktorým stanovili 9. september ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie.

Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko sto. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.