Na Slovensku sa darí zamestnať sa čoraz viac ľuďom

Zamestnanosť na Slovensku sa za prvý polrok tohto roka medziročne zvýšila o 0,6 %, resp. o 14,8 tis. osôb na vyše 2,34 mil. pracujúcich. Informoval o tom Štatistický úrad SR na základe výberového zisťovania pracovných síl.

V samotnom druhom kvartáli tohto roka sa počet pracujúcich oproti druhému štvrťroku vlaňajška zvýšil o 25,8 tisíc, resp. o 1,1 %, na vyše 2,35 mil. osôb. Zamestnanosť tak medziročne rástla tretí štvrťrok po sebe. Sezónne očistená celková zamestnanosť oproti prvému štvrťroku tohto roka stúpla o 11,5 tis. osôb (o 0,5 %) na takmer 2,35 mil. ľudí.

Počet podnikateľov zostal na minuloročnej úrovni

Zvýšenie celkovej zamestnanosti podľa ŠÚ SR ovplyvnil predovšetkým rast počtu zamestnancov o 25,3 tis. (o 1,3 %) na 1,99 mil. osôb. Počet podnikateľov zostal na minuloročnej úrovni 359,4 tis. osôb. V rámci nich vzrástol počet podnikateľov so zamestnancami o 4,3 tis. (o 5,9 %) na 76,9 tisíc a klesol počet podnikateľov bez zamestnancov o 4,3 tis. (o 1,5 %) na 282,5 tisíc. Počet živnostníkov, ktorých práca mala formu závislej práce zamestnanca, sa znížil o 2,1 % na 97,5 tis. osôb.

Súvisiace:

Ekonomika Slovenska zrýchlila, ťahá ju hlavne domáci dopyt

Konkurencieschopnosť Slovenska je mimoriadne nepriaznivá

Najvyšší podiel na celkovej zamestnanosti mali odvetvia priemysel 25,5 %, obchod 12,1 % a stavebníctvo 9,9 %. Medziročné zvýšenie počtu pracujúcich ovplyvnili najmä služby. V ich jednotlivých odvetviach zamestnanosť vzrástla v úhrne o 1,5 % na takmer 1,44 mil. osôb, z toho najviac v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 14,8 tis., ubytovacích a stravovacích službách o 8,6 tis., odborných, vedeckých a technických činnostiach o 7,8 tis. osôb.

Miera zamestnanosti žien sa zvýšila

Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov v porovnaní s druhým štvrťrokom minulého roka vzrástla o 0,7 percentuálneho bodu na 65,7 %. Miera zamestnanosti žien sa zvýšila o 0,9 percentuálneho bodu na 58,4 % a u mužov o 0,3 percentuálneho bodu na 72,8 %.

Z hľadiska vzdelanostnej úrovne pribudlo na trhu práce o 9,2 % viac vysokoškolsky vzdelaných osôb, v tom žien o 24,1 tis. (o 9,9 %) a mužov o 20,2 tis. (o 8,4 %). Naopak, najviac klesol počet osôb s úplným stredným všeobecným vzdelaním s maturitou o 11,5 % a so základným vzdelaním o 10,5 %.

Podľa vekového zloženia sa celková zamestnanosť zvýšila najmä vo vekovej skupine 35 až 49 rokov, a to o 33,6 tis. osôb (o 3,5 %). Súčasne v tejto vekovej kategórii najviac pracujúcich pribudlo aj z hľadiska pohlavia, u mužov o 21,5 tis. a u žien o 12,1 tis. Počet pracujúcich sa znížil len vo vekových kategóriách 25 až 34 rokov o 2,3 % a 15 až 24 rokov o 0,7 %.

Počet pracujúcich osôb sa medziročne zvýšil vo väčšine krajov, relatívne najviac v Košickom kraji o 3,5 %. V troch krajoch zamestnanosť klesla pri najvýraznejšom poklese v Žilinskom kraji o 1 %. Miera zamestnanosti vo vekovej skupine 20- až 64-ročných medziročne vzrástla v štyroch krajoch. Najvýraznejší rast, o 2,1 percentuálneho bodu, bol v Košickom kraji.

Medzi migrantmi prevládali pracujúci v stavebníctve

Počet pracujúcich v zahraničí do jedného roka druhý štvrťrok po sebe medziročne klesal. V porovnaní s druhým štvrťrokom vlaňajška sa znížil o 2,5 tis. (o 1,8 %) na 133,8 tis. osôb. Medzi migrantmi prevládali pracujúci v stavebníctve (42,8 tis.) a v priemyselných činnostiach (26,6 tis.). Z európskych krajín pracovali slovenskí občania najmä v Rakúsku (39,9 tis.) a v Českej republike (37,6 tis.). Z regionálneho hľadiska najviac osôb, ktoré si našli prácu v zahraničí, bolo z Prešovského kraja (35,2 tis.).

V druhom štvrťroku tohto roka bolo v hospodárstve SR k dispozícii v priemere 16 891 voľných pracovných miest. Medziročne ich počet vzrástol o 12 % (absolútne o 1 815). Najviac voľných miest pribudlo v priemysle, 1 078 (z toho v priemyselnej výrobe 794) a v odborných, vedeckých a technických činnostiach, kde to bol nárast o 547 miest. Výraznejší rast bol aj v doprave a skladovaní (o 480) a v obchode (o 214 miest). Pokles počtu voľných pracovných miest zaznamenalo osem odvetví. Znížila sa ponuka miest najmä v ubytovacích a stravovacích službách (o 351) a v administratívnych službách (o 339 miest).

Najvyšší počet nezamestnaných bol v Prešovskom (68,1 tis.) a v Banskobystrickom kraji (62,5 tis.). Nezamestnanosť klesla vo väčšine krajov, relatívne najviac v Bratislavskom (o 16,8 %) a v Košickom kraji (o 13,8 %). Vzrástla len v Žilinskom (o 4,6 %) a v Trnavskom kraji (o 2,8 %). Najvyššia regionálna miera nezamestnanosti (18,8 %) bola v Banskobystrickom kraji. Miera nezamestnanosti sa znížila vo väčšine krajov, najvýraznejšie v Košickom kraji (o 2,5 percentuálneho bodu). Vzrástla len v Žilinskom (o 0,6 percentuálneho bodu) a v Trnavskom kraji (o 0,4 percentuálneho bodu).