• Články
  • Internet
  • Mapy
  • Recepty
Utorok, 30.4.2024Meniny má Anastázia
23°Bratislava

Ministerstvo financií predložilo návrh rozpočtu na rok 2015

  • 16:40 15.08.2014
  • BRATISLAVA
Ministerstvo financií predložilo návrh rozpočtu na rok 2015

Štát by mal v budúcom roku hospodáriť so schodkom 2,88 miliardy eur. Vyplýva to z prvého návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý v piatok zverejnil rezort financií. Hotovostný schodok je tak oproti tohtoročnému schválenému rozpočtu nižší o vyše 400 miliónov eur. Celkové výdavky štátu sa pre budúci rok rozpočtujú v sume 16,687 miliardy eur a príjmy by mali dosiahnuť 13,807 miliardy eur.

Oproti tohtoročnému rozpočtu to okrem poklesu deficitu znamená aj nižší rozpočet hotovostných príjmov a výdavkov. Tohtoročný štátny rozpočet totiž počíta s deficitom na úrovni 3,3 miliardy eur, celkové príjmy štátu sú rozpočtované vo výške 14,108 miliardy eur pri výdavkoch na úrovni 17,392 miliardy eur.

Schodok verejných financií ako celku sa v budúcom roku rozpočtuje na úrovni 2,49 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená pokles oproti tohtoročne rozpočtovaným 2,64 percenta HDP. Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 sa pritom počíta s ďalším znižovaním deficitu na 1,43 percenta výkonu ekonomiky v roku 2016 a 0,39 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2017.

Hrubý dlh verejnej správy by mal klesnúť len minimálne

Oproti rozpočtovým východiskám sú ciele na roky 2016 a 2017 o čosi nižšie. "Zmena odráža najmä aktualizáciu vstupov pre výpočet tzv. štrukturálneho salda verejnej správy, ktoré je kľúčové pre posúdenie dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa," píše ministerstvo financií v návrhu rozpočtu.

Hrubý dlh verejnej správy by mal podľa predloženého návrhu klesnúť len o stotiny percenta a de facto by mal tretí rok v poradí stagnovať na úrovni 55,4 percenta hrubého domáceho produktu. Jeho výraznejšia korekcia sa očakáva v ďalších rokoch. V roku 2016 by sa mal znížiť na 53,4 percenta a v roku 2017 na 51,4 percenta výkonu ekonomiky.

Návrh rozpočtu pritom už počíta aj so zachovaním štandardnej sadzby dane z pridanej hodnoty na úrovni 20 percent, ale aj s plánovaným rozšírením povinnosti používať elektronické registračné pokladnice a zavedením zrážkovej dane na peňažné a nepeňažné plnenia od farmaceutických firiem.

Návrh ovplyvňuje aj ústavný zákon

Vplyv týchto opatrení sa podľa ministerstva financií v súčasnosti odhaduje v budúcom roku na 311,4 milióna eur. Dopady však ešte budú predmetom diskusie aj v rámci Výboru pre daňové prognózy.

Predložený návrh je ovplyvnený aj ďalšími faktormi. Jedným z nich je aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý po vlaňajšom prekročení dlhovej hranice 55 percent nedovoľuje navyšovať výdavky. Okrem iného sa tiež nerozpočtujú žiadne zdroje pre rezervu premiéra a vlády.

Do verejného rozpočtu pribudli Železnice SR

Rezort financií sa však musí vyrovnávať aj s ďalšími vplyvmi. Rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 totiž po prvýkrát obsahuje aj nový subjekt verejnej správy - Železnice SR, ktoré boli preradené do sektora verejnej správy.

"Táto metodická zmena automaticky bez akýchkoľvek zásahov vlády do rozpočtovej politiky zvyšuje v roku 2015 úroveň konsolidovaných výdavkov verejnej správy o 266 miliónov eur oproti schválenému rozpočtu na rok 2014. Po abstrahovaní od vyššie uvedenej metodickej zmeny konsolidované výdavky rozpočtu v roku 2015 sú pod úrovňou konsolidovaných výdavkov schválených na rok 2014," tvrdí ministerstvo.

Vláda by mala návrh rozpočtu podľa rozpočtových pravidiel verejnej správy schváliť a odoslať do Národnej rady SR do 15. októbra. Nie je však vylúčené, že ešte potom prejde úpravami. Ministerstvu financií totiž môže prekaziť rozpočtové plány zavádzanie novej metodiky ESA 2010, ktorá zmení okrem iného vykazovanie hrubého domáceho produktu, ale aj deficitu a dlhu.

Kažimír kritizoval postupy Eurostatu už skôr

V rámci tejto zmeny sa totiž posudzuje napríklad aj preraďovanie niektorých subjektov do okruhu verejných financií tak, ako sa to už stalo v prípade spomínaných Železníc SR. Dopad novej metodiky bude totiž známy až koncom októbra.

Minister financií Peter Kažimír na takýto vývoj upozorňoval ešte v polovici júna, kedy kritizoval postupy Eurostatu, ktorý má zavádzanie novej metodiky na starosti. Tvrdil, že je nesprávne, ak ešte v polovici roka pri príprave návrhu rozpočtu nemajú krajiny k dispozícii dopady zmien, ktoré môžu rozpočtové ukazovatele výrazne ovplyvniť.

"Na túto situáciu sa budeme musieť operatívne pripraviť aj pri príprave štátneho rozpočtu. Možno budeme musieť priamo vstupovať ešte aj do štátneho rozpočtu, ktorý musí byť vládou schválený a posunutý do parlamentu do 15. októbra," povedal vtedy Kažimír.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Hernández de Cos: ECB začne redukovať sadzby, ak inflácia pôjde podľa odhadov

Hernández de Cos: ECB začne redukovať sadzby, ak inflácia pôjde podľa odhadov

DNES - 17:36Ekonomické

Európska centrálna banka (ECB) by mala začať so znižovaním úrokových sadzieb v júni v prípade, že inflácia bude pokračovať v spomaľovaní podľa očakávaní.

Sezónne autobusy do Chorvátska začnú jazdiť už od polovice mája

Sezónne autobusy do Chorvátska začnú jazdiť už od polovice mája

DNES - 14:41Ekonomické

Sezónne autobusy do Chorvátska začnú jazdiť od polovice mája. Dopravca FlixBus spustí od 16. mája linku zo Žiliny cez Bratislavu do chorvátskej Puly.

Najlákavejšími benefitmi pre zamestnancov sú financie a dovolenka

Najlákavejšími benefitmi pre zamestnancov sú financie a dovolenka

DNES - 13:47Ekonomické

Medzi najžiadanejšie benefity pre zamestnancov patria finančné odmeny, dovolenka nad rámec zákona a home office.

Poľsko 20 rokov po vstupe do EÚ nepovažuje prijatie eura za opodstatnené

Poľsko 20 rokov po vstupe do EÚ nepovažuje prijatie eura za opodstatnené

DNES - 12:44Ekonomické

Dvadsať rokov po vstupe do Európskej únie Poľsko stále nie je pripravené zaviesť spoločnú menu euro.

Vysoké nedoplatky za vykurovanie v tomto roku nehrozia, očakáva SZVT

Vysoké nedoplatky za vykurovanie v tomto roku nehrozia, očakáva SZVT

DNES - 8:46Ekonomické

Spotrebu tepla na vykurovanie ovplyvnilo najmä nezvykle teplé počasie, keď bol vlaňajší rok druhý najteplejší od roku 1931.