Figeľ: Rozhovor o parlamente, zahraničnej politike a jeseni

Od júla je v parlamente veľa zmien, hlavne v klube KDH. Urobili ste veľké rošády. Prečo?
Narástol nám team poslancov na 15, čo dáva KDH potenciál na lepší výkon. S tým súvisí aj personálna špecializácia a lepšie pokrytie jednotlivých oblastí politiky. Radošovský v pôdohospodárstve, Bobík vo verejnej správe, Hrušovský pri ústavnom práve, Mikloško v ľudských právach, Zajac v rozpočtovom a finančnom výbore - to sú racionálne a dôvodné nominácie. Navyše, dohoda s Alojzom Hlinom o spolupráci pri obranno-bezpečnostnej agende nám dopĺňa, čo nám chýba stratou mandátu D. Lipšica. A ja vďaka dlhoročným skúsenostiam s medzinárodnými vzťahmi a európskou agendou budem pracovať v zahraničnom výbore. V druhom polčase tak je KDH nastavené na ešte väčšie nasadenie pre prácu v parlamente a medzi ľudmi.

Vaša fotografia je medzi inými predsedami ZV NR SR v zasadačke výboru. Vedú vás tam spomienky? Prečo ste sa rozhodli pre prestup do ZV NR SR?
Vo finančnom a rozpočtovom výbore je práce veľa. Bol som ako minister na čele megarezortu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, kde sa narába s miliardami eur, koordinoval som ako podpredseda vlády eurofondy, pričom sme pohli s ich využívaním výrazne dopredu oproti stavu za prvej Ficovej vlády. A KDH sa odvtedy naplno venuje tiež ekonomickým, chlebovým témam. Predseda klubu Pavol Zajac sa v záležitostiach verejných financií orientuje celkom dobre. A pre využitie poslancov, ktorých máme k dispozícii, bude aj táto zmena prínosná. Vraciam sa po desiatich rokoch k agende, ktorú som spravoval pred odchodom za eurokomisára v máji 2004. Bol som v tom čase predsedom Zahraničného výboru od októbra 2002. V tejto pozícii som nielen dokončil negociácie so štátmi EÚ a podpisoval Prístupovú zmluvu na Akropole v Aténach v apríli 2003, ale napomáhal úspešným ratifikáciám zmluvy so Slovenskom v parlamentoch vtedajšej pätnástky EÚ, ale tiež pozitívnemu priebehu nášho referenda. Bolo jediným platným referendom v dejinách. A nebolo ľahké dosiahnuť túto mobilizáciu a výsledok.

Váha Zahraničného výboru nie je dominantnou v rámci parlamentu, nemyslíte?
Mám veľa povinností ako podpredseda Národnej rady. V minulosti podpredsedovia neboli zaradení vo výboroch. Ale intenzita medzinárodných vzťahov sa neznižuje, skôr sa mení ich charakter. My sa nemôžeme spoliehať len na Brusel ako centrum spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Naším primárnym východiskom pre vzťahy vo svete je Bratislava. Vidím oveľa viac priestoru pre intenzívnu slovenskú angažovanosť v rámci SZBP, ale aj mimo neho. Napríklad podpisom Asociačnej zmluvy EÚ s Ukrajinou sa mení geopolitický priestor Slovenska. Málo ľudí si to zatiaľ uvedomuje. Slovensko sa posúva z regiónu stretu do regiónu stredu. O tom mohli naši predkovia len snívať. Z toho môže naša krajina a hlavne východ Slovenks aj budúcnosti získavať podobne ako Rakúsko zo vstupu Slovenska, Maďarska a Slovinska do EÚ pred desiatimi rokmi. Chcem tomu napomáhať. Východ Slovenska nemusí byť ani ďaleký, ani chudobný. V KDH sme sa rozhodli pracovať intenzívne na pridružovaní Ukrajiny k Únii a tým pádom k Slovensku.

Agenda zahraničnej politiky je skôr konsenzuálna, na rozdiel od daní a rozpočtov, nemyslíte?
To závisí od udalostí, ale aj od našich postojov, presvedčenia a odvahy. Zahraničná politika je velmi rozsiahla, vplyvná a dynamická, ak jej rozumieme. Ja som presvedčený, že napriek - alebo práve kvôli - našej účasti na európskej integrácii, je dôležité mať zodpovedný, zrelý názor na dianie okolo Slovenska, stáť si za ním a vytvárať aj názorové spojenectvá. Ako príklad uvediem tému dvojakého občianstva na báze etnických alebo historických vzťahov. Lebo takáto politika vedie Európu nie do 21. storočia, ale do storočia 19-teho. Politika na základe rasy, mocenských záujmov a exteritoriality viedla k tragickým, svetovým vojnám 20-teho storočia. Bola to minulosť plná politických pokušení formovať veľké Maďarsko, veľké Srbsko, veľké Albánsko, veľké Rusko. Namiesto toho vďaka EÚ dnes máme posilnené, bezprecedentné občianstvo - slovenské štátne a zároveň spoločné, európske. Má celosvetový význam, a je definované na báze zmluvnej, nie etnickej.

Je dnes niečo, čo vás ako pravicu zásadne odlišuje v európskej politike od ľavice?
Za kresťanských demokratov môžem povedať, že je to predovšetkým rodová ideológia, ktorú socialisti spolu s liberálmi v Európe a v USA presadzujú všetkými nástrojmi a s obrovskými peniazmi daňovníkov do legislatívy, do výchovy detí, do ľudskoprávnej agendy a medzinárodnej rozvojovej pomoci. My sme za rodovú rovnosť ako rovnosť mužov a žien v spoločnosti. Ale u nich je to už iný, politický a ideologický význam rodu - ako socio-kultúrneho javu. No napríklad euroval, pri ktorom liberálni sulíkovci povalili Radičovej vládu, sme nakoniec za Slovensko schvaľovali so socialistami.

Ale aj v rámci pravice bývajú zahraničnopolitické spory. Spomínam si, keď ako predseda Zahraničného výboru NR SR som v jari 2003 nepodporil líniu koaličnej vlády M. Dzurindu pri vojenskej invázii USA a niektorých spojencov do Iraku. Nebolo vtedy jednoduché zaujať takýto postoj. Na základe predložených informácií o teroristických či vojenských hrozbách z irackého územia sme však v KDH nepovažovali masívny vojenský útok za rozumný a odôvodnený. Vtedy v hlasovaní zatiahli poslanci HZDS. Po rokoch sa potvrdzuje, že iracká vojna bola chybným rozhodnutím s nesmiernymi dôsledkami v arabskom svete. Dnes to priznáva stále viac autorít a potvrdzuje stále viac posolstiev vo svetových médiách.

Slovensko nemá priskakovať k akciám iných štátov, ale viesť zodpovednú suverénnu a spojeneckú politiku. To nám dodá viac sebaúcty a zvýši vážnosť vo svete.

Môžeme teda očakávať v jeseni väčší dôraz KDH na zahraničnú politiku?
Silné európske a medzinárodné postavenie Slovenska bolo pre KDH dôležité od samého vzniku hnutia. Dôstojný život ľudí súvisí s dôstojným postavením krajiny. A dnes z toho môže mať mladá generácia plný prospech. Chodievam ako líder za KDH a ľudové strany zo Slovenska na summity v Bruseli, kde s kolegami hľadáme strategické odpovede na budúcnosť Európy. Rokovania s Merkelovou, Junckerom, Barrosom, van Rompuyom a ďalšími sa týkajú aj našich dôležitých problémov a európskych či globálnych výziev. Najbližie rokovanie summitu EĽS máme 16. júla. Tam a na ďalších medzinárodných fórach budem naďalej usilovať o presadzovanie oprávnených záujmov Slovenska.

Od jesenie chceme ešte väčší dôraz klásť na záležitosti rastu zamestnanosti a ekonomiky, ale aj vymožiteľnosti práva a boja s korupciou. To sú boľavé miesta ľudí na Slovensku, zvlášť v zaostávajúcich, chudobných regiónoch. Ako je po dvoch rokoch vidieť, vládnuci Smer-SD veľkú nezamestnanosť udržateľne riešiť nevie a rozsiahlu korupciu zásadne riešiť nechce. KDH príde s rozumnými, účinnými návrhmi.