Zo ženevských zlatníkov urobil Ján Kalvín hodinárov

Slobodnou vôľou disponuje iba Boh, osudy ľudí sú vopred rozhodnuté. To je hlavná myšlienka kalvinizmu, ktorý sa šíril v 16. storočí Európou. Jeho zakladateľom bol francúzsky teológ, významný predstaviteľ kresťanskej reformácie Ján Kalvín. Dnes si pripomíname 505. výročie jeho narodenia.

Kalvinizmus zdôrazňuje jednoduchosť a odriekanie. Kalvínov je vo svete asi štyridsať miliónov. Žijú vo Francúzsku (cca 500.000), Švajčiarsku (cca 2,2 milióna), Juhoafrickej republike, Holandsku, USA a v Kanade.

Ján Kalvín (vlastným menom Jean Cauvin) sa narodil 10. júla 1509 v severofrancúzskom meste Noyon. Jeho otec spravoval financie katedrálnej kapituly, a tak mladému Kalvínovi zabezpečil vzdelanie na najlepších parížskych inštitúciách. Na želanie otca študoval teológiu a filozofiu. Na Collégede la Marche (1523) sa zoznámil s hlbokou formou zbožnosti s dôrazom na osobu Ježiša Krista. Po niekoľkých mesiacoch odišiel na Collége Montaigne, kde štyri roky študoval slobodné umenia. V roku 1528 sa Kalvín presunul do Orléansu. Jeho otec po finančných nezhodách s kapitulou rozhodol, že nebude viac kňazom, ale právnikom. V roku 1530 študoval na univerzite v Bourges. Okrem latinčiny sa naučil starú gréčtinu a hebrejčinu. Vyhľadával stretnutia humanistov a práve s nimi debatoval o náboženstve.

Zoznámil sa s reformátorským učením Luthera a Zwinglihoa a stal sa ich stúpencom. V tomto období došlo k jeho "obráteniu" (k protestantom sa Kalvín pripojil po dlhšej a zrelej úvahe v roku 1533 a svoju náboženskú premenu dlho tajil). Nadchla ho jasnosť a prísnosť reformácie, ktorá ho aj inšpirovala k písaniu. Prvá verzia jeho hlavného diela Christianae Religionis Institutio (Inštitúcia kresťanského náboženstva) vyšla v roku 1536 v latinčine, v roku 1541 vo francúzštine. Jeho výklad protestantskej viery pre široké publikum bol niečím úplne novým a šíril sa po celej Európe (dielo sa stalo doslova bestsellerom a posledná verzia bola päťnásobne dlhšia ako prvá). Dva razy jeho dielo verejne spálili pred chrámom Notre-Dame v Paríži.

Aby sa Kalvín vyhol väzeniu, tajne opustil Francúzsko. Chvíľu žil v Taliansku, v roku 1536 prišiel na pozvanie reformátora Guillauma Farela do Ženevy (Švajčiarsko), ktorá sa stala centrom jeho reformačnej činnosti. Presadzoval prísnu podobu protestantizmu. Kristocentrizmus – Kristus všetko a vo všetkom bolo posolstvom Kalvínovej teológie. Ľudia sa mali sústreďovať na Boha, na poctivú prácu a šetrnosť. Jeho reputácia neustále rástla (pôsobil ako profesor teológie, neskôr ako pastor), ale ani v Ženeve nezostal bez kontroverzie. V meste chcel zaviesť prísnu duchovnú a náboženskú disciplínu. Spísal "vyznanie viery", ktoré malo spájať veriacich, ako aj vieroučné články, ktoré zaväzovali komunitu k sláveniu Večere Pánovej v aspoň mesačnej frekvencii (1537). Prepojenie cirkevnej a mestskej správy sa stretlo s odporom mestskej rady a v roku 1538 musel Ján Kalvín zo Ženevy odísť.

Uchýlil sa do Štrasburgu, kde dostal ponuku slúžiť ako pastor frankofónneho zboru. V roku 1540 sa oženil s Idelette de Bure (vdovou po anabaptistovi, ktorá mala dve deti z predchádzajúceho manželstva). Kalvínovci sa tešili harmonickému manželstvu.

O rok neskôr však prišlo opätovné pozvanie do Ženevy. Pomery v meste sa natoľko zhoršili, že v septembri 1541 pomerovo zmenená mestská rada vykonala všetko pre to, aby sa Kalvín vrátil. Sedem dní po jeho príchode prijali mestské inštitúcie jeho Cirkevný poriadok, ktorým sa stala Ženeva štátom, kde sa občan podriaďoval cirkvi. Ženeva sa stala Novým Jeruzalemom na čele s Kalvínom – monarchom a pastorom. Kalvín tak mohol dokončiť započaté dielo. Kázal, že každý človek má Bohom určené poslanie, zdôrazňoval pracovitosť, jednoduchosť aj zákaz verejných zábav. Zakázaný bol prehnaný luxus (v meste zatvorili divadlá, pohostinstvá, žartovanie sa trestalo, zákazom nosenia zlatých šperkov údajne zlikvidoval miestnu zlatnícku živnosť - preorientovali sa na hodinárstvo). Jeho morálka sa rýchlo menila na inkvizičnú, založil konzistórium (cirkevný mravný súd, za jeho života bolo vynesených 56 rozsudkov smrti). Kalvín dbal na prosperitu mesta a umožňoval jeho občanom poskytovanie pôžičiek s úrokom 5 percent (podľa sociológov bol zakladateľom moderného kapitalizmu). V Ženeve sa mu narodil syn, ktorý však čoskoro zomrel, v roku 1549 zomrela aj jeho manželka.

Založil teologickú Akadémiu

V roku 1559 založil ženevskú teologickú Akadémiu, ktorá sa stala centrom protestantskej vzdelanosti študentov z celej Európy. Vytvoril dvojstupňový vzdelávací systém, počas ktorého žiaci získali zručnosti od písania a čítania, cez znalosť klasických jazykov, filozofie, slobodných umení až po teologické vzdelanie. Spolu s akademickou prestížou získala Ženeva aj reputáciu centra kníhtlače.

Posledné obdobie jeho života bolo poznačené chorobami a prepracovanosťou. Veľa písal (skoro ku každej knihe Písma svätého napísal výklad) a keď už nevládal diktoval zapisovateľom. V rokoch 1549-1564 ženevskí stenografi prepísali približne dvetisíc jeho kázní. Kompletná zbierka Kalvínových spisov Corpus Reformatorum má 59 zväzkov.

Vyčerpaný Ján Kalvín zomrel v Ženeve vo veku 54 rokov 27. mája 1564. Obával sa pozemskej glorifikácie a tak chcel byť pochovaný v neoznačenom hrobe (bez náhrobného kameňa).

Jána Kalvína dnes považujú mnohí historici za najdôležitejšieho teológa od čias Tomáša Akvinského. Popri Lutherovi bol najdôležitejším reformátorom kresťanstva.