Bulharsko stoplo práce na plynovode, nechce sa ho však vzdať

Bulharsko v nedeľu oznámilo, že zastavuje práce na plynovode, ktorý má prevážať ruský zemný plyn do Európy a obísť Ukrajinu. Rozhodnutiu predchádzala kritika zo strany Európskej únie a USA. Bulharský minister vyjadril presvedčenie, že plynovod sa podarí vybudovať po vyriešení sporných otázok týkajúcich sa jeho prevádzky. "Keď sa pozrieme na situáciu strategicky a bez emócií, projekt Južný prúd vyzerá ako nezvratný a dôležitý pre Európu aj Bulharsko," uviedol vo vyhlásení Stojnev.

Washington varoval vládu v Sofii

Hovorca Kremľa Dmitrij Peškov podľa agentúry Ria Novosti uviedol, že Moskva krok Bulharska preskúma s tým, že na zaujatie stanoviska je zatiaľ priskoro. Podľa skoršieho vyjadrenia ministerstva energetiky v Moskve chce ruská strana o problematike rokovať s európskym komisárom pre energetiku Güntherom Oettingerom.

Hovorkyňa Európskej komisie (EK) Sabine Bergerová krok Bulharska privítala a dodala, že o spoločnom postoji k projektu by mali rokovať lídri EÚ v rámci najbližšieho zasadnutia Európskej rady. Vyjadrenia bulharského ministra energetiky bližšie nekomentovala.

Washington predtým vládu v Sofii varoval, že ak kontrakt na výstavbu bulharskej časti plynovodu získa ruská spoločnosť Stroitansgaz, ktorá je terčom západných sankcií, môžu sankciám čeliť aj zúčastnené bulharské firmy. Bulharsko je najchudobnejší členský štát EÚ a krajina je takmer úplne závislá na dodávkach zemného plynu z Ruska.

Gazprom nezískal výnimku

Európska komisia v marci oznámila, že odkladá rokovania s ruským plynárenským gigantom Gazprom o plynovode Južný prúd, ktorý má obísť Ukrajinu a prepravovať ruský zemný plyn do Európy cez Balkán. V tom čase to zdôvodnila vývojom vzťahov EÚ s Ruskom po vystupňovaní konfliktu na Ukrajine a uviedla, že rokovania budú pokračovať na expertnej úrovni.

Gazprom navyše zatiaľ nezískal výnimku z legislatívy EÚ o povinnosti vlastníckeho oddelenia výroby a distribúcie energií. Minulý týždeň komisia oficiálne vyzvala bulharskú vládu, aby zastavila práce na plynovode, čo zdôvodnila pretrvávajúcimi pochybnosťami o súlade projektu ruskej spoločnosti Gazprom s právom Európskej únie.

Plynovod Južný prúd má dopravovať zemný plyn cez Čierne more do južnej a strednej Európy. Buduje ho firma Gazprom s cieľom diverzifikovať prepravné trasy pri exporte zemného plynu. Na výstavbe pozemnej časti plynovodu sa medzivládnymi dohodami zaviazali podieľať Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, Grécko, Slovinsko, Chorvátsko a Rakúsko. Odhadované celkové náklady na projekt sú viac ako 15 mld. eur. Od roku 2018 by mal plynovod prepravovať do Európy do 63 mld. kubických metrov plynu.