Aneta Langerová a Marta Kubišová naspievali duet do filmu

"Martu Kubišovú milujem od svojej mladosti. Jej platňu Songy a balady som v 60. a 70. rokoch počúvala stále dokola. Keď jej boľševici zakázali spievať, niesla som to ako ďalšiu ranu slobode," uviedla Sommerová, ktorá možnosť nakrútiť životopisný dokument o Kubišovej považuje za poctu. "V jej osobnosti sa stretávajú dva najdôležitejšie komponenty ľudského charakteru: vysoká umelecká profesionalita a integrita osobnosti - stáť za svojou pravdou a nenechať sa nalákať diablom na pohodlnú cestu za cenu stratenej sebaúcty," vyjadrila sa režisérka.

Video: Marta Kubišová - Depeše

Marta Kubišová začínala spevácku kariéru s tanečnou skupinou. V roku 1962 sa dostala v súťaži Hľadáme nové talenty až do finále. V 60. rokoch pôsobila v pražskom divadle Rokoko, v rokoch 1968 - 1970 bola spolu s Helenou Vondráčkovou a Václavom Neckářom členkou tria Golden Kids. Je trojnásobnou víťazkou ankety Zlatý slávik. V roku 1970 jej zakázali umeleckú činnosť a až do roku 1991 pracovala vo Výstavbe sídlisk. Bola činná v disente a tiež pôsobila ako hovorkyňa Charty 77. Od revolúcie opäť spieva. Jej najznámejšou skladbou je Modlitba pro Martu (1968). Vydala tiež albumy Songy a balady (1969), Lampa (1990), Řeka vůní (1995), Bůh ví (1996), Příběh (2004) či Vítej, lásko (2005).

Aneta Langerová sa narodila 26. novembra 1986. Spevácku kariéru začala v detskom zbore. Neskôr účinkovala s kapelou SPB (Spolek přátel bigbítu). Preslávila ju televízna spevácka súťaž Česko Hledá SuperStar, ktorú vyhrala v roku 2004. V rovnakom roku vydala aj úspešný album Spousta andělů. Nasledovali štúdiovky Dotyk (2007) a Jsem (2009).

Olga Sommerová absolvovala Katedru dokumentárnej tvorby na FAMU v Prahe. Medzi jej tvorbu patria napríklad snímky Konkurs na rok 2000 (1979), Jednotřídka (1981), S tebou táto (1981), Talentované děti (1986), Baví mě vyhrávat (1988), Máte radi Smetanu? (1989), Miluj bližního svého (1990), Máňa (1992), Konec světa v srdci Evropy (2002), Cesta domů (2003), Medela (2007), Věra 68 (2012).

Informácie pochádzajú z webovej stránky www.idnes.cz a archívu agentúry SITA.