Rwanda a svet si pripomínajú jednu z najhorších masakier 20. storočia

Na snímke z 22.marca 1999 ruženec visí na polici s ľudskými lebkami Rwanďanov, zabitých počas genocídy v r.1994, v priestoroch pamätníku genocídy zriadenom v katolíckom kostole v rwandskej Nyamate.

Spomienkové podujatia pripravila Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vo svojom sídle v Paríži na 7. apríla pri príležitosti 20. výročia jednej z najväčších masakier 20. storočia - genocídy v Rwande. Spomienkové podujatie v sídle OSN v New Yorku je stanovené na 16. apríla, informovala OSN na svojej stránke. 

Belgické médiá si v týchto dňoch pri 20. výročí genocídy v Rwande spomenuli na belgické obete a uverejnili menný zoznam 22 občanov - vojakov i civilistov - ktorí prišli v roku 1994 v Rwande o život.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) 23. decembra 2003 schválilo rezolúciu 58/234, v ktorej vyhlásilo pri príležitosti 10. výročia genocídy v Rwande 7. apríl za Medzinárodný deň reflexie o genocíde v Rwande.

Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan 7. apríla 2004 v posolstve uverejnenom v Ženeve priznal neúspech OSN a medzinárodného spoločenstva v Rwande a avizoval akčný plán, aby sa genocída podobná rwandskej nikdy viac nezopakovala. Na konferencii v New Yorku pri príležitosti 10. výročia genocídy v Rwande povedal, že mal urobiť viac, aby zabránil genocíde v africkom štáte. V tom čase bol Annan zodpovedný za mierové sily OSN.

Genocída v Rwande sa začala po tom, ako 6. apríla 1994 dve rakety zem-vzduch zostrelili pristávajúce lietadlo s prezidentom Juvénalom Habyarimanom. Na palube spolu s ním v troskách skonal aj burundský prezident Cyprien Ntaryamira a ďalší politici oboch krajín. Na druhý deň 7. apríla 1994 Rozhlas a Televízia Tisíc vrchov (RTLM) vo vysielaní pripísala útok na lietadlo s prezidentmi Rwandskému vlasteneckému frontu a vojakom z kontingentu OSN a začala podnecovať Hutuov na likvidáciu Tutsiov. V Rwande sa začalo zabíjanie, v priebehu toho istého dňa, 7. apríla 1994, po útoku rwandských vojakov bola zabitá premiérka Agathe Uwilingiyimanaová a desať belgických príslušníkov modrých prílb. Vraždenie naplánovali vtedy vládnuci príslušníci väčšinového kmeňa Hutuov proti menšinovému etniku Tutsiov. Za tri mesiace prišli o život státisíce osôb, najmä Tutsiov ale aj umiernených Hutuov. Na genocídu sa prizeralo medzinárodné spoločenstvo. Všeobecne sa uvádza 800.000 mŕtvych, niektoré zdroje hovoria o milióne obetí. 

Francúzsko po tom, ako 22. júna 1994 dostalo mandát Bezpečnostnej rady OSN, vyslalo do Rwandy 2500 vojakov na vojensko-humanitárnu akciu Tyrkys. V rámci nej vytvorili humanitárnu zónu v juhozápadnej časti Rwandy. Vraždenie sa skončilo 4. júla 1994, keď Rwandský vlastenecký front získal vojenskú kontrolu nad celým územím Rwandy. 

Neskorší rwandský prezident Paul Kagamé obvinil Francúzsko, že sa priamo zúčastnilo na genocíde. Rezort obrany v Paríži to označil za "škandalózne a nespravodlivé". V roku 2006 potom Rwanda prerušila diplomatické styky s Francúzskom, čím vyvrcholilo napätie súvisiace s vyšetrovaním vraždy rwandského prezidenta. Súd vo Francúzsku totiž vydal zatykač na deviatich spolupracovníkov prezidenta Kagamého. Sudca vyhlásil, že sám Kagamé by mal predstúpiť pred tribunál OSN a zodpovedať sa za zostrelenie lietadla z apríla 1994. Paríž aj v roku 2008 odmietol obvinenia Kigali, podľa ktorých Francúzsko vedelo o prípravách vyvražďovania a pomáhalo pri výcviku príslušníkov milícií Hutuov. 

Kagamé, významný predstaviteľ rwandskej armády, sa 17. apríla 2000 stal novým prezidentom Rwandy, keď vo funkcii nahradil Pasteura Bizimungua. Kagamé stál na čele armády povstalcov, ktorá ukončila genocídu v roku 1994. Stal sa prvým zástupcom z etnika Tutsiov na poste prezidenta od roku 1962, keď Rwanda získala nezávislosť od Belgicka.

V decembri 1996 sa začal prvý proces súvisiaci s genocídou v Rwande na pôde Medzinárodného trestného súdu OSN pre Rwandu (ICTR). 

Genocída v Rwande mala následne v 90. rokoch 20. storočia aj regionálne následky v podobe dvoch vojen v Konžskej demokratickej republike.

Parížsky súd 14. marca 2014 odsúdil na 25 rokov väzenia prvého občana Rwandy Pascala Simbikangwu. 

Po šiestich rokoch vyšetrovania súd 14. marca vyniesol rozsudok, podľa ktorého je bývalý kapitán prezidentskej gardy Pascal Simbikangwa vinný za genocídu tým, že pripravoval vraždy, dodával zbrane a dával priame inštrukcie tak, aby boli Tutsiovia systematicky popravovaní na mieste s cieľom úplného vykynoženia tohto etnika, uviedol súd. 

Bývalý kapitán prezidentskej gardy bol odsúdený za spoluúčasť na zločine proti ľudskosti, za systematické vraždy umiernených Hutuov, ktorí sa "pridali na stranu vnútorného nepriateľa".

Pápež apeloval na Rwanďanov, aby pokračovali v procese zmierenia 

Apel rwandskému ľudu adresoval dnes pápež František po dnešnej modlitbe Anjel Pána pred desiatkami tisícok veriacich na Námestí sv. Petra. Informovala o tom agentúra DPA.

Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi ubezpečil o svojej "otcovskej blízkosti" k tamojším občanom a vyzval ich, aby rozhodne - plní nádeje a bez strachu - pokračovali v procese zmierenia a zomknutia krajiny, ktorý už priniesol prvé plody. 

Rwanda by podľa pápežových slov mala stáť na "skale evanjelia", ktorého brožované vydanie rozdávali dnes bezplatne veriacim na svätopeterskom námestí.

Pápežove slová odzneli krátko pred 20. výročím začiatku krvavej genocídy Tutsiov, ktoré si v tejto východoafrickej krajine pripomenú v pondelok.

Francúzsko sa nezúčastní v Rwande na akciách pri príležitosti výročia genocídy

Francúzsko sa nezúčastní na pietnych podujatiach pri príležitosti 20. výročia začiatku genocídy Tutsiov vo východoafrickej Rwande. Informuje o tom tlačová agentúra DPA.

Parížske vedenie sa rozhodlo pre tento krok v reakcii na obvinenia rwandského prezidenta Paula Kagameho v rozhovore pre týždenník Jeune Afrique, že tak Francúzsko, ako aj Belgicko sa priamo spolupodieľali na masakroch spred dvoch desaťročí.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí počas víkendu oznámilo, že je podobnými vyjadreniami prekvapené, pretože sú v rozpore s roky prebiehajúcim procesom dialógu a zmierenia medzi oboma krajinami.

Pôvodne mala krajinu galského kohúta zastupovať na spomienkových podujatiach v Kigali ministerka spravodlivosti Christiane Taubiraová.

Belgicko reagovalo na obvinenia zdržanlivo a na rozdiel od Francúzska nebude pietne podujatia bojkotovať.