Štát uspel v ďalšom súdnom spore o Transpetrol

Východoslovenský podnikateľ Ignác Ilčišin stráca v boji o 34-percentný podiel spoločnosti Transpetrol pôdu pod nohami. Krajský súd v Bratislave totiž vo štvrtok po tretíkrát zamietol žalobu firmy Tradeunion, ktorá sa domáha určenia, že rozhodnutia viacerých mimoriadnych valných zhromaždení Transpetrolu, ktoré boli prijaté v rokoch 2002 až 2004 sú neplatné.

"Je to ďalšie významné rozhodnutie v kauze prevodu 34 % akcií Transpetrolu a znamená ďalší krok smerom k úspešnému ukončeniu ostatných sporov, v ktorých sa osoby prepojené s I. Ilčišinom voči Transpetrolu domáhajú rôznych akcionárskych práv," povedal v tejto súvislosti minister hospodárstva Tomáš Malatinský.

Firma Tradeunion tvrdí, že je od roku 1998 akcionárom Transpetrolu, a preto jej mali byť doručované pozvánky na mimoriadne valné zhromaždenia Transpetrolu. Keďže sa tak nestalo, mali byť porušené jej akcionárske práva. V tomto konaní už dvakrát rozhodoval Najvyšší súd SR a dvakrát vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Ministerstvo hospodárstva SR predpokladá, že sa Tradeunion proti aktuálnemu rozsudku krajského súdu odvolá aj tretíkrát. "Konečné rozhodnutie v tomto konaní bude opäť závisieť od toho, či bude Najvyšší súd SR považovať odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave za dostatočné," konštatoval rezort hospodárstva.

Boj trvá už takmer dvadsať rokov

Štát bojuje s východoslovenskými podnikateľmi o 34-percentný podiel Transpetrolu už takmer dvadsať rokov. V tejto kauze bolo iniciovaných približne 50 súdnych sporov, ktoré prebiehali na slovenských a českých súdoch, vrátane ústavných súdov, ako aj na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.

Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo.

Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.

Ministerstvo dalo v roku 1998 príkaz na spätný prevod akcií

Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu.

Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.

V roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil na deväť rokov väzenia.

Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD.

Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol.

Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD. Štát by tak mal byť v súčasnosti jediným vlastníkom slovenského prepravcu ropy.