Vedci umelo vypestovali sval so samoliečebnými schopnosťami

Ilustračné foto: www.wisegeek.com

Britským vedcom sa v laboratóriu podarilo úspešne vypestovať živý sval, ktorý nielen vyzerá a funguje ako skutočné svaly, ale má aj samoliečebné schopnosti. O významnom kroku vpred v oblasti umelého pestovania ľudských tkanív informoval magazín Proceedings of the National Academy of Sciences.

Výskumníci z Duke University svoj úspech pripisujú tvorbe dokonalého prostredia pre rast svalov. To pozostávalo z dobre vyvinutých kontraktilných svalových vlákien a súboru nevyvinutých kmeňových buniek známych aj pod názvom satelitné bunky, ktoré sa považujú za predchodcov nových svalových vlákien.

Pri skúškach bolo zistené, že laboratórne vytvorený sval bol pevný a schopný silných kontrakcií. Okrem toho bol po tom, ako ho výskumníci poškodili toxínmi, schopný sa pomocou satelitných buniek sám opraviť.

Vedci následne vyskúšali reakcie svalu v živých organizmoch. Sval transplantovaný v myšiach sa dobre prispôsobil okolitým svalovým tkanivám a po krátkom čase začal vykonávať potrebné funkcie.

"Sval, ktorý sme vytvorili, predstavuje dôležitý pokrok v oblasti umelého pestovania ľudských tkanív. Vôbec po prvý raz sa podarilo vytvoriť umelý sval, ktorý sa sťahuje tak silno ako kostrový sval u novorodencov," uviedol vedúci výskumu Nenad Bursac.

Britský špecialista na umelé pestovanie tkanív kostrových svalov z Loughborough University Mark Lewis netajil radosť z úspechu: "Mnohým výskumníkom sa podarilo laboratórne "vypestovať" svaly, ktoré sa správali podobne ako tie v ľudskom tele. Avšak až súčasný výskum umožnil transplantáciu týchto tkanív do živého organizmu, kde fungujú rovnako ako skutočné svalstvo."

Vedci dúfajú, že umelo vytvorené svaly by sa mohli používať pri náprave poškodených ľudských svalov. Tomu však bude predchádzať séria ďalších testov.

Kmeňové bunky, ktoré sa dokážu premeniť na akýkoľvek typ tkaniva, predstavujú veľkú nádej na zmeny v oblasti regeneratívnej medicíny. Výskumníkom sa už vďaka nim podarilo vypestovať pečeň aj obličky, zaoberali sa aj opravou srdcového svalu. Aj napriek úspechom vedci netaja, že k využitiu laboratórne vytvorených orgánov v ľudskom tele povedie ešte dlhá cesta.