EÚ sa obáva problémov, ak Rusko zastaví transport plynu cez Ukrajinu

Ilustračná snímka

Viaceré štáty Európskej únie (EÚ) sa obávajú, že budú mať problémy s nedostatkom plynu, ak Rusko zastaví jeho dodávky na Ukrajinu a ich ekonomiky v dôsledku toho utrpia vážne škody. 

Moskva dala totiž Kyjevu ultimátum do piatka 7. marca, aby jej zaplatil účet za energie v celkovej výške 2 miliardy USD (1,46 miliardy eur). Informovala o tom agentúra Reuters.

EÚ zvolala začiatkom týždňa mimoriadne zasadnutie koordinačnej plynárenskej skupiny, ktorú vytvorila po problémoch s dodávkami komodity cez Ukrajinu v minulých rokoch. Ruský štátny energetický gigant Gazprom zatiaľ ani napriek extrémne napätej situácii medzi dočasným ukrajinským kabinetom a moskovskou vládou transport plynu ani jeho dodávky na Ukrajinu nezastavil. Bývalá sovietska republika je dôležitým tranzitným uzlom pre mnohé štáty EÚ. A európsky blok je zase najväčším zákazníkom ruských plynárov.

Ale Moskva pohrozila Kyjevu zrušením zľavy na cenu plynu, ktorú dohodla bývalá ukrajinská vláda. Okrem toho, Ukrajine sa nepáči ani ultimátum, podľa ktorého má do 7. marca zaplatiť účet za doterajšie dodávky.

Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou sleduje s veľkými obavami aj zadlžené Grécko, pre ktoré by bolo zastavenie transportu cez Ukrajinu tým najhorším scenárom. Aténski experti upozornili, že stav zásob skvapalneného zemného plynu (LNG) v Grécku je momentálne na úrovni 70 % a ďalšiu dodávku krajina očakáva 14. marca.

Pondelkové (3. 3.) rokovania koordinačnej skupiny ukázali, že väčšina štátov má dostatočné zásoby plynu, ale ešte nevedia, koľko z nich by mohli uvoľniť Ukrajine, ktorá potrebuje pre vlastnú spotrebu zhruba 15 - 35 miliónov kubických metrov (m3) plynu denne.

EÚ pomáha aj mierna tohoročná zima. Zásoby plynu v celkove 28-člennom bloku sú tak momentálne o 5 miliárd m3 vyššie ako v roku 2012 a o 10 miliárd m3 vyššie ako v roku 2013.

To znamená, že zastavenie dodávok na jeden týždeň by únia bez problémov zvládla, ale trojtýždňová odstávka, zvlášť, ak sa ochladí, by už mohla spôsobiť problémy a vyhnať ceny komodity nahor.

Pre lídrov EÚ sú ceny energií, ktoré sú vyššie ako v USA, "bodom vznietenia", teda politicky citlivým bodom.

Po skúsenostiach z minulých rokov, keď Moskva pre spory s Kyjevom zastavila transport plynu cez Ukrajinu, štáty EÚ zlepšili svoju infraštruktúru, ktorá im teraz umožňuje zmeniť tok plynu zo západu na východ. Okrem toho sa únia snaží diverzifikovať dodávky a tlačí členské štáty, aby zväčšili kapacitu zásobníkov.

V prípade, že bude mať EÚ prebytok plynu, môže ho dodávať Ukrajine. Komisia v pondelok požiadala členské štáty, aby presne vyčíslili, koľko plynu dokážu "ušetriť" pre svojich susedov závislých od dodávok cez Ukrajinu, ako aj pre samotný Kyjev.

Rumunsko však Bruselu oznámilo, že ak sa ochladí, nebude schopné pomôcť susednému Bulharsku, ktoré je najviac závislé od dodávok cez Ukrajinu.

Poľsko, ktoré susedí s Ukrajinou, by teoreticky mohlo dostávať plyn z Ruska cez Bielorusko, ale na odklonenie transportu potrebuje súhlas Gazpromu. V prípade, že ruský podnik toto presmerovanie odmietne, Poľsko nebude schopné pomáhať susedom.

Možnosti Slovenska závisia od reverzného toku, s ktorým už Európska komisia (EK) súhlasila, ale príslušný dokument ešte nepodpísala. Dôvodom je chaos na Ukrajine.

Podľa zdroja z Bruselu komisia pracuje na príprave reverzného toku. Zdroj, ktorý nechcel byť menovaný, dodal, že únia tak môže dodávať Ukrajine zhruba 6 miliárd m3 plynu ročne, ale krajina pritom potrebuje až 50 miliárd m3 komodity.