Ošetrenie preležanín hospicom preplatia, odklepla to vláda

Rozhodnutie, či zdravotná poisťovňa uzatvorí zmluvu so ZSS a bude mu tak preplácať výkony, necháva na nej. Ministerstvo práce, ktoré na zákone spolupracovalo, však požadovalo, aby výkony boli hradené povinne. MZ kontrovalo, že by išlo o pozitívnu diskrimináciu jednej časti poskytovateľov, pričom pripomína, že poisťovne nemajú povinnosť uzatvárať zmluvy ani so všetkými zdravotníckymi zariadeniami. Pre rozpor medzi ministerstvami, bol návrh zákona predložený na vládu po druhýkrát.

Napriek tomu, že rezortu práce sa nepodarilo presadiť povinné preplácanie ošetrovateľských výkonov, považuje jeho šéf Ján Richter legislatívu za pozitívum. Pripomína, že doteraz nebolo hradené nič. "Po dlhých desaťročiach sa doslova prelomili ľady a dosiahli sme aspoň čiastočnú zhodu s pani ministerkou," povedal Richter po rokovaní kabinetu. Podľa neho bude dôležité teraz sledovať aplikačnú prax, a teda do akej mieri k tomu pristúpia zdravotné poisťovne. Ako však tvrdí, dostal ubezpečenie, že minimálne štátna zdravotná poisťovňa aj pod "vplyvom ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej" bude mať ambíciu úkony preplácať.

Nechcú traumatizovať pacientov

Podľa šéfky MZ je pre zdravotné poisťovne efektívne i ekonomické, aby sa starali o svojich klientov v sociálnych zariadeniach. "Je to vždy lepšie ako zbytočne aj traumatizovať pacienta aj ho predražovať jeho premiestňovaním do ústavného zdravotníckeho zariadenia," povedala ministerka.

Legislatívu plánujú šéfovia oboch rezortov prehodnotiť po roku, a ak to bude potrebné, do zákona opäť vstúpia, aby odstránili problémy, ktoré sa objavia v praxi. Richter zároveň pripomenul, že sociálne služby čakajú v tomto roku veľké zmeny. "Akonáhle bude uskutočnený audit verejnej správy, ideme úplne novým spôsobom do financovania sociálnych zariadení na základe odkázanosti jednotlivých ľudí," skonštatoval minister.

MZ nateraz nevie presne vyčísliť, aký dopad bude mať opatrenie na rozpočty zdravotných poisťovní, keďže nie je známy presný počet tých, ktorí budú prijímateľmi ošetrovateľskej starostlivosti v ZSS. Na základe auditu rezortu práce však predpokladá, že suma sa bude pohybovať od 2,6 milióna eur ročne. MZ podotýka, že výkony môžu byť uhradené z verejného zdravotného poistenia, len ak budú ordinované všeobecným lekárom. Robiť ich budú môcť len zamestnanci spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho povolania.

Kontrolu v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré budú poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia, majú vykonávať zdravotné poisťovne. Inšpekciu môžu urobiť kedykoľvek, a to aj bez predchádzajúceho oznámenia. Na správne poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti má zase dozerať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ak zistí pochybenie, bude môcť uložiť pokutu.

Pre poisťovne je to riziko

Združenie zdravotných poisťovní (ZZP), ktorého členmi sú súkromné zdravotné poisťovne Union a Dôvera, tvrdí, že vládou schválená novela prináša viacero rizík, ktoré je potrebné vyriešiť ešte pred zmenou financovania výkonov. Medzi nimi i to, či sú sociálne zariadenia poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Podľa združenia sa otvára i otázka, či by Sociálna poisťovňa nemala recipročne začať platiť za opatrovateľské výkony v zdravotníckych zariadeniach.

"Tieto výkony dnes robia zdravotné sestry a sú platené z verejného zdravotného poistenia," pripomína prezidentka ZZP Katarína Kafková. Združenie však najväčšie riziko vidí v tom, že na ZSS nebudú kladené rovnaké nároky, aké musia plniť zdravotnícke zariadenia. Navrhuje preto novelu odložiť a vytvoriť osobitný zákon pre túto problematiku so všetkými dotknutými stranami.