Ktorým štátnym sviatkom hrozí koniec?

Poslanci Národnej rady SR môžu zo zákona vypustiť iba niektoré štátne sviatky. Nemajú dosah na tie, ktoré sú viazané na konkrétnu medzinárodnú zmluvu, teda napríklad na cirkevné štátne sviatky, ktorých štatút vyplýva zo Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou. V súvislosti s možnosťou znížiť v rámci konsolidácie počet dní štátnych sviatkov to pre TASR uviedol ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák.

„Už v roku 2000 boli v tlači publikované upozornenia, že z dôvodu uvedenej medzinárodnej zmluvy parlament nebude môcť do stanoveného výpočtu zasahovať. Podobná diskusia prebiehala aj v roku 2012, pričom jej záver bol, že zrušenie niektorého z dní pracovného pokoja uvedeného v medzinárodnej zmluve by bolo možné vtedy, ak by sa táto medzinárodná zmluva po dohode oboch zmluvných strán upravila. Pokiaľ by preto národná rada vypustila zo zákona taký deň pracovného pokoja, ktorý je dnes uvedený v medzinárodnej zmluve, konala by v rozpore s jej článkom 9,“ poukázal Bujňák.

Ako dodal, ústavnosť takéhoto vypustenia by mohol preskúmať Ústavný súd. Ten totiž rozhoduje o súlade zákonov s medzinárodnými zmluvami.

Podľa Bujňákovho právneho názoru je parlament naďalej oprávnený vypúšťať zo zákona také štátne sviatky, ktoré nie sú žiadnou medzinárodnou zmluvou chránené. Sú nimi napríklad Sviatok práce či Deň boja za slobodu a demokraciu. Poslanci národnej rady však nemajú dosah napríklad na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie alebo na slávnosť svätých Cyrila a Metoda.

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) v nedeľu (1. 6.) na tlačovej konferencii uviedol, že v rámci konsolidácie by sa mohol zrušiť jeden štátny a jeden cirkevný sviatok.