Hrabko: Opozícia má ponúkať alternatívu k vládnej moci, nie iba kritiku

S názorom, že prezentáciou nepopulárnych krokov by sa opozícia zbytočne oslabovala v situácii, keď ich aj tak nemôže v praxi realizovať, Hrabko nesúhlasí. „Áno, aj to sa zvykne ponúkať. Je to nepopulárne, ale ako inak chce presvedčiť voličov, že je alternatívou?“ pýta sa Hrabko.

Platí to podľa neho aj v prípade kritiky konsolidačnej politiky. Ak opozičné strany nesúhlasia s jej aktuálnou formou, majú podľa Hrabka predložiť návrh vlastnej predstavy konsolidácie vrátane nepopulárnych opatrení. Opozícia pritom nemusí ísť do takých detailov, s akými musí pracovať vládny kabinet, ponúkaná alternatíva by však podľa neho mala byť realistická.

Hrabko pripomenul, že reálnou alternatívou k predchádzajúcej vláde Roberta Fica (Smer-SD) mali byť vlády z obdobia 2020 - 2023. „Mali sme tu dvoch alternatívnych premiérov, ktorí mali ústavnú väčšinu a každý z nich skončil zhruba po roku, musela vzniknúť úradnícka vláda a boli predčasné voľby,“ pripomenul Hrabko. „Skončili preto, že nespolupracovali, že žiadnou alternatívou neboli,“ dodal.

Téma rušenia nedeľných politických diskusií podľa Hrabka skončila skôr, ako sa začala, keďže ju časť politických lídrov odmietla ešte skôr, ako stihol Fico svoj avizovaný návrh dohody predložiť. „Návrh bol úplne nereálny, zrejme ani neexistoval v písomnej forme, inak by ho bol premiér už predložil. Len hodil udičku a čakal, či sa niekto chytí. A prekvapivo sa na to chytili všetci a každý sa k tomu vyjadroval,“ povedal Hrabko.

Za užitočnú označil ekonomickú diplomaciu prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý na prelome apríla a mája po plenárnom rokovaní samitu Trojmoria informoval o spoločných slovensko-talianskych ekonomických projektoch zameraných na zlepšenie našej dopravnej infraštruktúry s cieľom využiť ju pri povojnovej obnove Ukrajiny. „Už teraz je na to príhodný čas. Lebo konflikt sa raz skončí a Ukrajina bude potrebovať obnovu,“ konštatoval.

Otázkou podľa neho je, či slovensko-ukrajinské vzťahy nezhorší rozhodnutie Fica ísť na oslavy výročia konca 2. svetovej vojny do Moskvy. „Bude jediným lídrom z Európskej únie, ktorý sa zúčastní na týchto oslavách priamo v Moskve,“ pripomenul Hrabko.

Dodal, že sovietska armáda bola bezpochyby jedným z rozhodujúcich činiteľov pri oslobodení Slovenska od nacizmu. „Vďaka za to patrí Červenej armáde, aj rumunskej armáde, aj armádam západných krajín,“ povedal s tým, že podľa neho sa dnes nedá pripomínať si toto výročie a úplne pritom odhliadnuť od skutočnosti, že Rusko napadlo Ukrajinu, na ktorej území sa ešte stále bojuje.

Aktuálne prebiehajúce konkláve je podľa Hrabka pre Slovensko významnou udalosťou, pretože sa ku kresťanstvu hlási väčšina jeho obyvateľov a hlava katolíckej cirkvi je z globálneho hľadiska významnou politickou osobnosťou. „Keď budeme vedieť, kto je zvolený, snáď sa to do konca týždňa dozvieme, môžeme študovať jeho životopis a rozmýšľať, aká bude politika nového pápeža vo vzťahu k Slovensku,“ uzavrel Hrabko.