Pravý pôvod života odhalený: Takto vznikla DNA

Kľúčom pri vzniku života na Zemi boli elektrické výboje. Až dodnes to potvrdzuje Millerov-Ureyho experiment, podľa ktorého pred 3,5 miliardami rokov blesky z mračien dodali zemskému povrchu dostatok energie na to, aby na ňom vznikli prvé formy života.

Experiment však čelí kritike z viacerých radov vedcov, ktorí prízvukujú, že k tvorbe bleskov dochádza nepravidelne a príliš zriedka na to, aby dokázali sformovať energiu potrebnú na vznik života v oceáne.

Richard Zare z kalifornskej Stanfordskej univerzity preto prišiel s vlastnou „Mikrobleskovou“ teóriou, podľa ktorej k takýmto chemickým reakciám dochádzalo všade tam, kde existovala voda. Kľúčom je opäť elektrina.

Teória mikrobleskov

Zare s kolegami prišiel na to, že na vytvorenie elektriny na zemskom povrchu nebolo potrebné čakať na úder blesku. Naopak – takéto reakcie vznikali vždy vtedy, keď voda z oceánu narazila o iný povrch a vystrekla do vzduchu.

Podľa vedcov takýto rozklad kvapiek vody dal vznik rôznym nábojom – väčšie kvapky boli často pozitívne nabité, zatiaľ čo tie menšie boli negatívne nabité.

Za štandardných podmienok sú všetky atómy vody rovnako nabité, no v prípade špliechajúcej vody mohlo dôjsť k úniku alebo pribudnutiu elektrónov v malých kvapôčkach.

Inak povedané, keď vlna narazí na pobrežie alebo z vodopádu odstrekne voda, kvapky, ktoré sa pri tom sformujú, prichádzajú o elektróny (stávajú sa pozitívne nabité) alebo získavajú elektróny (negatívne nabité).

Ako vznikla DNA

Hoci predošlé výskumy dokazujú, že zemská atmosféra bola v čase vzniku života prevažne zastúpená oxidom uhličitým, dusíkom, metánom, amoniakom a vodíkom, pri tvorbe mikrobleskov sa mal do prostredia uvoľniť ďalší dôležitý prvok uracil.

Uracil je organická molekula s obsahom uhlíkovo-dusíkových väzieb, ktoré sú nezastupiteľným stavebným prvkom dnešných bielkovín, enzýmov a chlorofylu. Uracil je takisto kľúčovou zložkou DNA aj RNA, ktoré sa považujú za základné stavebné bloky všetkých živých organizmov.

Jeho tvorbu v prehistorických podmienkach Zare dokázal pokusom, pri ktorom sprejom aplikoval vodu do prostredia so zmesou dusíka, metánu, plynov amoniaku a oxidu uhličitého. Došlo pritom k tvorbe troch organických zlúčenín vrátane kyanovodíka, glycínu a uracilu.

„Vodu väčšinou vnímame ako neškodnú, no keď sa rozdelí do formy malých kvapiek, stáva sa vysoko reaktívnou,“ uviedol Zare, pričom dodal, že podľa neho sú pravým pôvodcom života oceánske vlny alebo vodopády.