Trump navrhol Iránu nové rokovania o jeho jadrovom programe

V liste vyjadril nádej, že Teherán bude rokovať, v opačnom prípade by USA museli vojensky zasiahnuť, čo by bola pre Irán „hrozná vec“, povedal Trump v rozhovore pre americkú televíznu stanicu Fox Business odvysielanom v piatok. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

Na otázku, či poslal list iránskemu najvyššiemu duchovnému vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu, Trump odpovedal „áno“. Iránska misia pri OSN v New Yorku však pre Reuters v piatok uviedla, že iránska vláda zatiaľ list nedostala. V rozhovore, ktorý sa uskutočnil vo štvrtok, Trump povedal, že list poslal „včera“, z čoho vyplýva, že sa tak stalo v stredu, poznamenala agentúra.

„Existujú dva spôsoby, ako sa dá zaobchádzať s Iránom: vojensky, alebo sa dohodnete. Radšej by som uzavrel dohodu, pretože nechcem Iránu ublížiť. Sú to skvelí ľudia,“ uviedol Trump.

V piatok novinárom v Oválnej pracovni Bieleho domu povedal, že v tejto otázke očakáva veľmi skoro posun.

„S Iránom sme v situácii, že sa niečo stane veľmi skoro... Dúfajme, že sa nám podarí uzavrieť mierovú dohodu. Nehovorím o sile alebo slabosti. Len hovorím, že by som radšej videl mierovú dohodu ako to druhé, ale to druhé problém vyrieši,“ konštatoval šéf Bieleho domu a zdôraznil, že Irán nesmie mať jadrovú zbraň.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aragčí v piatok pre agentúru AFP povedal, že Teherán neobnoví rokovania so Spojenými štátmi, pokiaľ bude Trump naďalej uplatňovať svoju politiku „maximálneho tlaku“, ktorú presadzoval počas svojho prvého funkčného obdobia. To však neznamená, že Irán nebude o svojom jadrovom programe rokovať s inými stranami, ako sú európske štáty, Rusko či Čína, zdôraznil minister.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) nedávno vyjadrila „vážne znepokojenie“ s postupom obohacovania uránu v Iráne. Podľa MAAE mal k 8. februáru k dispozícii odhadom 274,8 kilogramu uránu obohateného až na 60 percent, čo je o 92,5 kilogramu viac ako v novembri. Na zhotovenie atómovej bomby je potrebné obohatenie na 90 percent.

Počas prvého Trumpovho funkčného obdobia Spojené štáty v roku 2018 jednostranne odstúpili od medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom a na krajinu opätovne uvalili sankcie. Irán následne postupne odstúpil od svojich záväzkov vyplývajúcich z dohody z roku 2015.

Trump a Izrael kritizovali jadrovú dohodu ako neadekvátnu. Irán sa v nej výmenou za zrušenie sankcií zaviazal k obmedzeniu svojho jadrového programu. Diplomatické snahy o oživenie jadrovej dohody zatiaľ nepriniesli žiadne konkrétne výsledky.

Západné krajiny sa obávajú, že Irán vlastniaci jadrové zbrane by mohol ohroziť Izrael a arabské krajiny v Perzskom zálive vyvážajúce ropu a vyvolať regionálne preteky v zbrojení. Irán však opakovane popiera obvinenia, že chce vlastniť jadrové zbrane a tvrdí, že jeho jadrový program má mierový charakter.