Slovenský nultý poludník: Cez ktoré mestá prechádzal?

Nultý poludník je základnou jednotkou máp, od ktorej sa odvíjajú ďalšie merania. Od roku 1884 sa jeho poloha ustálila v greenwichskej hvezdárni, dovtedy sa mapy zakresľovali podľa rôznych poludníkov slúžiacich na rôzne účely.

Slovensko v tomto prípade nie je výnimkou – cez naše územie prechádzali prinajmenšom dva známe poludníky, ktorých autori našli spoločné zázemie v Banskej Štiavnici

Bratislavský poludník

O vznik mapy s nultým poludníkom pretínajúcim Bratislavský hrad sa zaslúžil kartograf a profesor baníckej školy v Banskej Štiavnici Samuel Mikovíny. Poludník s vtedajším názvom Meridiano Pozoniensi (Bratislavský poludník) vytýčil v roku 1733, pričom vychádzal zo severnej veže hradu.

Na pamiatku kartografa Mikovínyho osadili v centre Banskej Štiavnice pamätnú tabuľu; Foto: Denisa Pšenová

Vtedajší hlavný kráľovský geometer Mikovíny pracoval s triangulačnou sieťou v krajine, za ktorej hlavné stanoviská určil spomínanú severnú vežu Bratislavského hradu, a okrem nej vrch Zobor v Nitre, vrch Vojšín v Pohronskom Inovci, Sitno v Štiavnických vrchoch a mesto Banská Bystrica.

Poludník v Banskej Štiavnici

Unikátna kartografická minulosť neobišla ani samotnú Banskú Štiavnicu, ktorá v roku 1856 získala svoj vlastný nultý poludník. Jeho autorom bol ďalší akademik z Baníckej a lesníckej akadémie profesor Bachmann, a poludník slúžil predovšetkým na lokalizáciu baní a vrtov v okolí Banskej Štiavnice.

Miesto, ktorým prechádzal banskoštiavnický nultý poludník, označuje tabuľa v Kammerhofe; Foto: Denisa Pšenová

Nultý poludník prechádzal nádvorím historickej budovy Kammerhofu v centre mesta, v ktorej dnes sídli Slovenské banské múzeum. Návštevníci si v rámci prehliadky môžu prezrieť pamätný kameň s ceduľou, ktorá zachytáva prienik poludníka cez vonkajšiu pasáž.