Hrabko: Koalícii chýbali poslanci, opozícia neponúkla alternatívu

Samotnú skutočnosť, že koalícii v parlamente neprešli niektoré jej legislatívne návrhy, Hrabko za problém nepokladá. „Nemalo by byť automatické, že to, čo sa dohodne na koaličnej rade, koaliční poslanci vždy schvália,“ upozornil. V parlamente sa podľa neho má o návrhoch legislatívy reálne rokovať a návrh, ktorému neverí väčšina z prítomných poslancov, by podľa neho prejsť nemal, hoci si to vyžaduje dohoda z koaličnej rady.

„V parlamente by sa mala viesť diskusia, ktorá vedie ku skvalitneniu návrhov zákonov, s ktorými prichádza vláda, a tá by sa zasa mala neustále uchádzať o dôveru poslancov,“ povedal Hrabko. Dodal, že na Slovensku sme zvyknutí, že parlament automaticky schváli legislatívu dohodnutú na koaličnej rade, ale v demokracii by to takto fungovať nemalo.

Slovensko je podľa neho v zlom stave, na čom sa však podpísala aj neschopnosť opozície vytvoriť životaschopnú programovú alternatívu k vládam Smeru-SD. „Máme čerstvú skúsenosť z roku 2020, keď opozičné strany ukázali schopnosť vyhrať voľby, ale neschopnosť vládnuť. Roky 2020-2023 patria k tým, slušne povedané, najnepríjemnejším, aké sme kedy na Slovensku zažili,“ uviedol Hrabko.

Aj dnes sa podľa neho opozičné strany sústreďujú najmä na kritiku vlády Roberta Fica (Smer-SD), ale konkurenčné programové riešenia ponúkajú minimálne.

Skutočnosť, že zákon o štátnom rozpočte podporilo všetkých 79 pôvodných vládnych poslancov podľa Hrabka neznamená, že koalícia je v plnom počte. Keďže za rozpočet bolo rozhodnutých hlasovať všetkých 76 poslancov aktuálnej tesnej koaličnej väčšiny, pre skupinku okolo poslanca Rudolfa Huliaka (nezaradený) podľa Hrabka nemalo zmysel hlasovať inak, výsledok by bol tak či onak rovnaký. „Ale vládna koalícia dokázala schváliť rozpočet a udržať si väčšinu v parlamente, ktorá je však veľmi krehká,“ upozornil Hrabko.

Konsolidáciu verejných financií, ktorá bola spojená s otázkou rozpočtu, považuje aj Hrabko za nevyhnutnú, jej zvolenú formu však podľa neho kritizuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „Vláda nechce šetriť, spolieha sa na to, že vyberie viac peňazí - čo môže, ale aj nemusí byť,“ upozornil.

Za problém, ktorý sa ťahal v priebehu celého druhého polroka a zatiaľ sa ho nepodarilo vyriešiť, považuje Hrabko neobsadený post predsedu parlamentu. Pripomenul, že podľa koaličnej zmluvy patrí Hlasu-SD a pokiaľ sa členovia koalície nedohodnú inak, mali by postupovať v zmysle tejto zmluvy. „Každý rozumie, že stranícke politické škriepky môžu byť, ale keď ide o post druhého najvyššieho ústavného predstaviteľa krajiny, tak majú trvať čo možno najkratšie,“ uzavrel Hrabko.