Odborník tvrdí, že lekári majú preferovaný spôsob smrti. Toto pacientom bežne neodporúčajú

Spisovateľ Chris Palmer, ktorý zasvätil svoj život štúdiu smrti, tvrdí, že lekári majú preferovaný spôsob umierania a veľmi sa líši od toho, ako zaobchádzajú so staršími pacientmi, ktorí majú vážne ochorenia. Vo svojej novej knihe Achieving a Good Death: A Practical Guide to the End of Life (Dosiahnutie dobrej smrti: Praktický sprievodca koncom života) poukázal na to, že mnohí zdravotnícki pracovníci zaujímajú podobné prístupy, keď sa sami blížia k smrti.

Namiesto toho, aby urobili všetko pre to, aby zostali nažive čo najdlhšie, väčšina lekárov sa vyhýba náročnej liečbe, aby bol ich odchod pokojnejší. Zistil, že zdravotníci na konci života vynechávajú také veci, ako sú operácie, ožarovanie alebo chemoterapia, napriek tomu, že to bežne odporúčajú svojim pacientom. „Lekári sa často stretávajú s umierajúcimi pacientmi a vedia lepšie než väčšina ľudí, čo je dobrá smrť,“ poznamenal.

Namiesto agresívnej liečby volia radšej pokojnú smrť

Palmer tvrdí, že väčšina lekárov si viac cení kvalitu života ako jeho dĺžku a nechce znášať niektoré negatívne vedľajšie účinky náročnej liečby: „Napríklad chemoterapia pre starších pacientov môže byť neuveriteľne zaťažujúca a namáhavá. Môže spôsobiť nevoľnosť, zvracanie, depresiu, vredy v ústach, bolesti svalov a mozgovú hmlu. Môže tiež oslabiť srdce a poškodiť obličky. Chemoterapia môže spôsobiť, že posledné dni človeka budú neznesiteľne bolestivé."

Lekári podľa Palmera zvyčajne zastavia svoju liečbu, odmietnu resuscitáciu a podľa potreby užívajú lieky proti bolesti a sú doma obklopení blízkymi. Chcú menej trpieť a využívajú paliatívnu starostlivosť vrátane hospicu. Palmer poukázal na prieskum Stanfordskej univerzity z roku 2014, podľa ktorého „takmer deväť z desiatich lekárov uviedlo, že by si pri umieraní zvolili status ‚neresuscitovať‘. Napriek tomu lekári často túto možnosť svojim pacientom neponúkajú.”

Foto: Verin/Shutterstock.com

Lekári by mali starších pacientov lepšie informovať o následkoch náročnej liečby

Tento názor zdieľa aj Sunita Puriová, riaditeľka programu Hospice and Palliative Medicine Fellowship na UMass Chan School of Medicine, ktorá uviedla: “Väčšina lekárov, ktorých som poznala, si všimla iróniu obsiahnutú v tom, že pacientom ponúkame intubáciu, resuscitáciu, tracheostómiu, dialýzu a podobne, keď mnohí z nás by si takéto zákroky v ich situácii sami nezvolili.”

Palmer nakoniec povedal, že podľa jeho názoru by lekári mali umierajúcich pacientov viac informovať o možnostiach ich liečby a úplne transparentne informovať o jej dobrých aj zlých stránkach.