Miloš Jakeš hovoril o koloch v plote, ale aj o slabinách socializmu

Koľkokrát som si vravel, Jakeš, Jakeš, možno by sme sa ti mali ospravedlniť, pretože prejavy dnešných politikov nie sú oveľa lepšie. A to ešte nepočujeme prejavy, ktoré by boli získané takto – že by politici nevedeli, že ich snímajú kamery v parlamente. S odstupom desaťročí takto zhodnotil český historik Miroslav Vaněk legendárne vystúpenie vtedajšieho komunistického lídra Miloša Jakeša na schôdzi v Červenom Hrádku na predmestí Plzne. Prejav, ktorý vstúpil do dejín hlavne kvôli metafore "kôl v plote", odznel pred 35 rokmi, 17. júla 1989.

Historik Miroslav Vaněk upozorňoval vo viacerých rozhovoroch, že aj keď sa ľudia zabávali na niektorých pasážach Jakešovho prejavu, veľkú časť z neho tvorila aj kritika socialistického systému a najmä jeho ekonomiky.

„Miloš Jakeš napríklad spochybňoval ekonomické dôsledky vlády jednej strany. Zároveň vysvetľoval výhody kapitalizmu alebo sa obul do pomerov na sovietskej dedine, čo bolo oficiálne nemysliteľné,“ povedal Vaněk v rozhovore pre Český rozhlas odvysielanom ešte pri príležitosti 30. výročia tejto udalosti.

„Tým je naša pozícia zložitá, že my sme zodpovední za tú ekonomiku. Zatiaľ čo na Západe sú za tú ekonomiku zodpovední tí vlastníci, tí kapitalisti. A tí ju riadia a robia tak, ako im to vyhovuje. Človek je slobodný. Môže nadávať, hovoriť si čo chce. Ale tiež môže prísť do práce a povedia mu – s pánom bohom, ja ťa nepotrebujem, mne klesla výroba,“ povedal vtedajší generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Jakeš. Podobne ako na iných verejných fórach vystupoval proti rovnostárstvu.

Pozornosť na Červenom Hrádku však vyvolali najmä vstupy, v ktorých Jakeš kritizoval občiansku iniciatívu Několik vět. Petíciu prvý raz zverejnili v rádiách Hlas Ameriky a Slobodná Európa 29. júna 1989. Počas letných prázdnin pod ňou pribúdali tisícky podpisov. Komunistických predstaviteľov znepokojilo, že sa pod vyhlásenie podpísali nielen disidenti, ale tiež známe umelecké osobnosti, ako napríklad herci Jiří Bartoška, Dana Kolářová, Bolek Polívka, Josef Kemr či Jiří Suchý, a tiež hudobníci Vladimír Merta, Michael Kocáb a Hana Zagorová.

„Vždyť ty umělci, kteří to podepsali. Žádnej z nás nebere takový platy, prostě, jako berou oni. No já dostávám jednou ročně výpis těch umělců, seznam těch umělců, který dostávají nad těch sto tisíc korun platu, tedy vydělaj si nad sto tisíc korun. No tak řekněme paní Zagorová, je to milá holka, všechno, no ale ona už tři roky po sobě bere šest set tisíc každý rok. A další. Ne šest set, milion, dva miliony berou, Jandové a jiní, každý rok. Ti náhodou neprotestovali, ale mnozí z těch, kteří se takhle dobře mají, protestovali,“ znela najznámejšia pasáž z Jakešovho prejavu.

Najviac potom verejnosti utkvelo v pamäti Jakešovo vyjadrenie: „...a ne prostě, aby jsme tam byli my sami, jak kůl v plotě...“. Hoci jeho vystúpenie nebolo určené pre verejnosť, záznam z neho unikol a stal sa nielen predmetom vtipov, ale predznamenal blížiaci sa koniec komunistického režimu. K úniku prejavu sa neskôr prihlásil technik Československej televízie Petr Smrčka, ktorý prejav nahral a kazetu rozdal kamarátom. Záznam sa dostal až k disidentovi Alexandrovi Vondrovi, ktorý sa postaral, aby sa odvysielal v Slobodnej Európe.

Zhodou okolnosti presne po štyroch mesiacoch – 17. novembra 1989 – násilný zásah bezpečnostných síl proti demonštrantom v Prahe odštartoval Nežnú revolúciu. V prvých dňoch Jakeš podľa svedectiev odmietol návrhy zasiahnuť silou proti mohutnejúcemu občianskemu odporu. Už 24. novembra bol zbavený najvyššej straníckej funkcie a neskôr dokonca vylúčený z Komunistickej strany Československa.

V neskorších rozhovoroch vo vyššom veku však označil pád komunizmu za výsledok mocenských intríg svojich kolegov. Miloš Jakeš zomrel 10. júla 2020 vo veku 97 rokov.