Vo Francúzsku sa začína kampaň pred predčasnými parlamentnými voľbami

Registrácia kandidátov, ktorí sa chcú uchádzať o 577 mandátov v Národnom zhromaždení, dolnej komore francúzskeho parlamentu, bola ukončená v nedeľu o polnoci. Prvé kolo volieb sa bude konať 30. júna. Rozhodujúce druhé kolo je naplánované na 7. júla.

Kandiduje v nich aj staršia sestra trojnásobnej prezidentskej kandidátky Marine Le Penovej, Marie-Caroline, ktorá bude o hlasy voličov bojovať mene krajne pravicového Národného združenia (RN) v regióne Sarthe v strednom Francúzsku.

Agentúra AFP poznamenala, že veľká časť voličov vo Francúzsku i analytikov nerozumie dôvodom, pre ktoré Macron ide do rizika v podobe vypísania predčasných parlamentných volieb.

Macronovo rozhodnutie malo okrem toho aj okamžitý vplyv na politickú scénu: vznikla aliancia ľavicových strán - Nový ľudový front -, ktorý združuje socialistov i krajnú ľavicu.

Táto aliancia cez víkend zažila svoju prvú krízu po tom, ako niektorí prominentní poslanci z krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI) zistili, že neboli navrhnutí za kandidátov predčasných volieb a postup vedenia LFI označili za čistky.

Za Nový ľudový front však bude kandidovať pomerne neobľúbený exprezident Francois Hollande (PS), dodal denník Le Monde.

V pravej časti politického spektra vodca Republikánov (LR) Éric Ciotti presadzuje volebný pakt s krajne pravicovým RN, čo vyvolalo hnev vnútri strany.

Časť straníkov sa Ciottiho pokúsila odvolať, ale súd v Paríži minulý piatok ich snahy zablokoval. K chaosu prispieva aj to, že vedenie LR vo volebnom obvode v Nice postavilo proti Ciottimu svojho kandidáta.

Ciottiho za jeho predvolebný manéver cez víkend kritizoval aj francúzsky exprezident Nicolas Sarkozy, podľa ktorého mal Ciotti koalíciu s RN konzultovať s vedením LR a dať o nej hlasovať členom strany.

Sarkozy v rozhovore vyjadril obavy, že Republikánom hrozí, že ich RN pohltí. Spochybnil súčasne aj Ciottiho rozhodnutie podporiť lídra RN Jordana Bardellu ako kandidáta na premiéra. Bardella „nikdy nič neriadil“, upozornil Sarkozy a položil otázku, či Francúzsko dokáže viesť niekto, kto je „taký mladý a taký neskúsený“.

Podľa AFP by sa Macron mal tento týždeň - po účasti na summite G7 v Taliansku a na ukrajinskej mierovej konferencii vo Švajčiarsku - vrátiť k domácej politike a predvolebnej kampani.

Jeho kolegovia zo strany Obroda (RE) sa však netaja názorom, že kampaň by mal viesť podstatne populárnejší premiér Gabriel Attal.

RE totiž v prieskumoch verejnej mienky stále výrazne zaostáva za RN a Macronovi ako prezidentovi hrozí vládnutie s politickým subjektom - RN, ktorého politiku odmieta. Macron pritom rozhodne vylúčil, že by abdikoval. Jeho mandát na poste prezidenta sa končí roku 2027.

Bývalý socialistický premiér Lionel Jospin, ktorý sa v roku 2002 po neúspechu v prezidentských voľbách stiahol z politiky, varoval pred nebezpečenstvom vyplývajúcim zo súčasnej situácie pre Macrona.

Objasnil, že Macron prinútil Francúzsko k „uponáhľanej“ kampani a „dáva RN šancu dostať sa vo Francúzsku k moci“.

„Nie je to zodpovedné,“ povedal pre Jospin v rozhovore pre denník Le Monde, pričom Macrona obvinil z „arogancie“ a dodal, že „moment prekvapenia“, ktorým bolo vypísanie predčasných volieb, na víťazstvo v nich nestačí.