Krajne pravicoví ministri sa vyhrážajú odchodom z Netanjahuovej vlády

Ako informovala agentúra AFP, demisiou sa vyhrážajú minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir a minister financií Bezalel Smotrič.

Ben Gvir označil návrh návrh dohody o prímerí za „víťazstvo terorizmu a bezpečnostné riziko pre izraelský štát“. „Súhlas s takouto dohodou nie je totálne víťazstvo - ale úplná porážka,“ tvrdí.

Smotrič avizoval, že „nebude súčasťou vlády, ktorá bude súhlasiť s navrhovaným plánom“. V statuse na sieti X dodal: „Žiadame pokračovanie vojny, kým nebude Hamas zničený a všetci rukojemníci sa nevrátia“. Doplnil, že je proti návratu vysídlených obyvateľov Gazy na sever palestínskej enklávy i proti „hromadnému prepusteniu teroristov“, čím mal na mysli palestínskych väzňov zadržiavaných v Izraeli.

Bez strán Bena Gvira a Smotriča - Židovská sila a Náboženský sionizmus - by Netanjahuova koalícia mohla prísť o väčšinu v parlamente, pripomenula AFP.

Medzičasom líder izraelskej opozície Jair Lapid uviedol, že ak Ben Gvir a Smotrič odídu z vlády, jeho strana Budúcnosť existuje (Ješ Atid) Netanjahuovi poskytne politickú „záchrannú sieť“, aby sa zaistilo, že jeho vláda nepadne kvôli dohode o prímerí a rukojemníkoch.

Lapid kritizoval postoj dvojice ultranacionalistických ministrov a vytkol im, že im nezáleží na bezpečnosti štátu, na rukojemníkoch i obyvateľoch severu a juhu Izraela.

„Toto je najhoršia a najviac nesúrodá vláda v histórii krajiny. Keby to záviselo od nich, vojna tu môže byť navždy,“ konštatoval Lapid, ktorý sa vyslovil za finalizáciu danej dohody „pred tým, ako tam (v Pásme Gazy) zomrú rukojemníci“.

Medzitým sa v sobotu večer v Tel Avive zišli tisíce Izraelčanov, aby požadovali prijatie dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov, ako ju načrtol Biden, pričom mnohí vyslovovali obavy, že izraelská vláda návrh odmietne.

Vojnu v Pásme Gazy vyvolal bezprecedentný teroristický útok kománd palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na južný Izrael zo 7. októbra 2023, ktorý si vyžiadal smrť 1189 ľudí, väčšinou civilistov. Palestínske komandá vtedy zajali aj 252 rukojemníkov, z ktorých 121 zostáva v Pásme Gazy. Do tohto počtu sú zahrnutí aj 37 rukojemníci, ktorí sú podľa izraelskej armády už mŕtvi.

Od 7. októbra, keď izraelská armáda spustila svoju odvetu, prišlo v Pásme Gazy o život viac ako 36.300 Palestínčanov, väčšinou civilistov, tvrdí ministerstvo zdravotníctva na území spravovanom Hamasom.