Ústavný súd zverejnil odôvodnenie pozastavenia účinnosti trestných kódexov

Súd v odôvodnení okrem iného skonštatoval, že o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu mohol rozhodnúť aj pred jeho zverejnením v zbierke zákonov.

ÚS poukázal na to, že nič nebráni zverejneniu rozhodnutia v zbierke zákonov najneskôr do 15 dní od podania žiadosti. „Ministerstvo spravodlivosti je povinné postupovať tak, aby bolo uznesenie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti vyhlásené v zbierke zákonov v uvedenej lehote,“ podotkol súd. Doplnil, že ak bude toto uznesenie vyhlásené v zbierke zákonov najneskôr 15. marca 2024, časti napadnutého zákona pokryté jeho výrokom nenadobudnú účinnosť.

Pozastavenie účinnosti sa týka všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. Návrhom na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti vrátane rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) súd nevyhovel.

Dôvodom na pozastavenie účinnosti zmien v Trestnom zákone je podľa súdu možné ohrozenie základných práv a slobôd poškodených, ale aj niektorých stíhaných osôb. ÚS poukázal na to, že pri posudzovaní dôvodov na pozastavenie účinnosti je dôležitým kritériom (ne)napraviteľnosť následkov. „V prerokúvanej veci by nepozastavenie účinnosti a vyhovenie návrhu vo veci samej znamenalo, že v pomerne krátkej dobe by boli platné tri úpravy trestného práva,“ uvádza súd v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Napadnutá novela Trestného zákona podľa súdu obsahuje podstatnú úpravu viacerých inštitútov. „Účinky týchto úprav znamenajú významne priaznivejšie trestanie pre páchateľov, ale, naopak, aj sprísnenie trestov v niektorých skutkových podstatách. Dôležité je uviesť, že vzájomné pôsobenie zmien zavedených napadnutým zákonom povedie k zásadným zmenám v systéme vyvodzovania trestnej zodpovednosti a ukladania trestov,“ podotkol súd.

Poukázal tiež na to, že zmeny v trestných sadzbách spôsobia preradenie trestných činov z kategórie zločinov na prečiny a z kategórie obzvlášť závažných zločinov na zločiny, čo nepochybne vyvolá signifikantné dôsledky prejavujúce sa aj v procesnej rovine. „Zásadné zníženie premlčacích dôb zasiahne prebiehajúce trestné stíhania, ktoré budú musieť byť z tohto dôvodu zastavené bez ohľadu na to, v ktorom štádiu sa nachádzajú,“ upozornil ÚS.

Pozastavenie účinnosti v prípade Trestného poriadku sa týka ustanovenia o zavedení procesného pravidla, podľa ktorého majú orgány činné v trestnom konaní a súd možnosť použiť dôkaz získaný nezákonným spôsobom v prípade, ak sa použije iba v prospech obvineného. Ďalšia pozastavená časť sa týka predĺženia lehoty na podanie dovolania v neprospech obvineného zo šiestich mesiacov na tri roky. Tiež oprávnenia ministra spravodlivosti podať dovolanie v prípade, ak súd schválil dohodu o vine a treste.

K uzneseniu a jeho odôvodneniu pripojili odlišné stanovisko ústavní sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.