Chromozóm Y postupne mizne. Čo sa stane s mužmi?
Chromozóm Y je pre ľudskú rasu životne dôležitý. Vedci uviedli, ako sa môže vyvíjať ľudstvo bez tohto chromozómu.
Vymretie chromozómu Y môže mať za následok vznik nových druhov ľudí. Možno to znie ako zápletka sci-fi filmu, no podľa vedcov ide o skutočnú teóriu o smerovaní ľudskej rasy. Vieme, že gény X a Y určujú pohlavie, pričom ženy majú pár chromozómov XX a muži XY.
Chromozóm Y je oveľa menší a nesie približne 55 génov v porovnaní s približne 900 génmi, ktoré nesie chromozóm X. Všetky embryá sú preto spočiatku ženského pohlavia a približne od 12. týždňa sa aktivuje gén na chromozóme Y a začne sa mužský vývoj. Z tohto dôvodu majú aj muži bradavky.
Zdá sa však, že chromozóm Y nebol vždy taký malý a práve v tom spočíva problém. Postupne sa zmenšuje a niektorí vedci sa obávajú, že by mohol úplne zmiznúť.
Čo sa stane s ľudstvom?
Ľudia však nie sú jediným druhom, ktorý čelí kríze straty chromozómu Y. Dve vetvy čeľade hlodavcov oň prišli, a pritom sú tu dodnes, pretože sa u nich vyvinul nový gén určujúci pohlavie. Ide o dva druhy krtkov Ellobius talpinus vo východnej Európe a tri druhy potkanov Tokudaia osimensis, ktoré sa vyskytujú na niekoľkých japonských ostrovoch.
Ľudia potrebujú na rozmnožovanie samičie vajíčko aj samčie spermie. Dobrou správou je, že vedcom sa podarilo nájsť hlodavcov, ktoré fungujú aj bez chromozómu Y. Toto zistenie podporuje alternatívnu možnosť, že sa u ľudí môže vyvinúť nový gén určujúci pohlavie tak, ako sa to stalo u krtkov a potkanov. Tieto závery boli publikované v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Science.
Niektoré druhy hlodavcov už stratili chromozóm Y. Na snímke Ellobius talpinus, Foto: Vitpolyak/Shutterstock.com
Môžu vzniknúť nové ľudské druhy
Ale stále to nemusí byť také jednoduché. Profesorka Jenny Graves pre The Conversation uviedla: "Vývoj nového génu určujúceho pohlavie je spojený s rizikami. Čo ak sa v rôznych častiach sveta vyvinie viac ako jeden nový systém? 'Vojna' pohlavných génov by mohla viesť k oddeleniu nových druhov, čo sa presne stalo v prípade krtkov a potkanov. Ak by teda niekto navštívil Zem za 11 miliónov rokov, možno by nenašiel žiadneho človeka, alebo niekoľko rôznych ľudských druhov, ktoré by od seba oddeľovali ich rozdielne systémy určovania pohlavia.“
Či by sa to mohlo stať v ére globalizácie a medzinárodného cestovania, sa ešte len uvidí, pretože len málo ľudských populácií je skutočne izolovaných. Na druhej strane, kto vie, ako bude svet vyzerať aj o niekoľko tisíc rokov, nieto ešte o milióny.
Čo spôsobilo globálne ochladenie v roku 1831? Vedci poznajú odpoveď
Ochladzovanie, ku ktorému došlo pred takmer 200 rokmi, malo na svedomí zničenú úrodu a rozsiahly hladomor.
V ľudskom tele objavili novú formu života
Materiál podobný vírusom podľa vedcov prebýva v organizmoch až polovice ľudskej populácie.
V DNA egyptskej múmie našli stopy starodávneho ochorenia
Ide o vôbec prvý dôkaz prítomnosti starobylého ochorenia mimo Eurázie.
Nobelista varuje pred „zrkadlovými baktériami“, žiada zastavenie výskumu
Biológ a držiteľ Nobelovej ceny varuje pred syntetickými baktériami, ktoré by po napadnutí organizmu mohli prevziať kontrolu nad ním.
Historický moment v kozmickom výskume: Sonda NASA sa priblížila k Slnku ako žiadna predtým
Priekopnícka sonda NASA Parker Solar Probe sa zapísala do histórie, keď sa dostala k Slnku bližšie ako akákoľvek iná sonda predtým a jej tepelný štít bol vystavený teplotám nad 930 stupňov Celzia.