Voliči vo voľbách na Taiwane rozhodli aj o vzťahoch s komunistickou Čínou

Volebné miestnosti sa uzavreli o 16.00 h miestneho času (09.00 SEČ), pričom výsledky volieb sa očakávajú neskôr večer. TASR informuje podľa agentúr DPA, AFP a AP.

Predvolebnú kampaň ovplyvnilo napätie s pevninskou komunistickou Čínou, pretože prípadný víťaz bude rozhodovať o budúcej podobe vzájomných vzťahov. Peking má najväčší problém s doteraz vládnucou Demokratickou pokrokovou stranou (DPP), ktoré presadzuje nezávislosť. Opakovane pohrozil, že na obnovenie kontroly nad Taiwanom je pripravený použiť aj vojenskú silu.

„Občania demokratickej krajiny môžu rozhodnúť o budúcnosti krajiny s hlasovacími lístkami v rukách. Rada by som apelovala, aby ste čo najskôr prišli voliť. Zapamätaj si to, je (to) právom a povinnosťou občanov,“ uviedla pred volebnou miestnosťou končiaca prezidentka Cchaj Jing-wen. Po dvoch funkčných obdobiach už nemohla kandidovať.

Kandidátom DPP je namiesto nej Laj Čching-te, na Západe známy pod menom William Lai. Peking ho považuje za nebezpečného separatistu, ktorý odmieta výzvy na rokovania.

Jeho hlavným súperom je kandidát Taiwanskej ľudovej strany (TPP) Kche Wen-če, menšie šance na úspech má kandidát konzervatívnej nacionalistickej strany Kuomintang (KMT) Chou Jü I.

KMT a TTP chcú znovu nadviazať lepšie kontakty s pevninskou Čínou, ale pod podmienkou, že taiwanská demokracia ostane zachovaná.

Oficiálny názov Taiwanu je Čínska republika a rovnako ako Čínska ľudová republika na pevnine sa oba štátne útvary považujú za jediného reprezentanta Číny. Rozišli sa počas občianskej vojny, v ktorej v roku 1949 na pevnine zvíťazili komunisti. Porazený Kuomintang sa uchýlil na Taiwan.

Prezident USA Harry Truman vyslaním siedmej flotily k ostrovu znemožnil komunistom obsadiť ho. Kuomintang bol na Taiwane jedinou povolenou stranou až do konca 80. rokov. Demokratický systém viacerých politických strán sa tam presadil až v roku 1991, keď sa uskutočnili prvé slobodné prezidentské voľby.

Taiwan bol po skončení občianskej vojny zároveň jediným reprezentantom Číny v OSN. Až v roku 1971 Valné zhromaždenie OSN odhlasovalo, že zástupcom Číny je Peking. Väčšina krajín potom svoje oficiálne diplomatické zastúpenie presunula do ČĽR. Peking ostrov považuje za 23. čínsku provinciu a súčasť svojho územia.

Od roku 1988 sa taiwanská vláda na medzinárodnej scéne priklonila k „diplomacii šekovej knižky“ (ekonomická podpora výmenou za diplomatické uznanie). Do roku 1995 nadviazala diplomatické styky s 29 krajinami, dnes ich má už len 12 (vrátane Vatikánu) zo 193 členských krajín OSN. Desiatky ďalších štátov udržiavajú kontakty na neoficiálnej úrovni.