Žijeme v simulovanej realite? Fyzik tvrdí, že má o tom nové dôkazy

V kultovom filme Matrix hlavný hrdina Neo zistí, že žijeme v simulovanej realite, ktorú vytvorili počítače. Kým pre väčšinu ľudí ide len o sci-fi zápletku, istý výskumník tvrdí, že to môže byť skutočne pravda. Melvin Vopson, docent fyziky na Univerzite v Portsmouthe, tvrdí, že môžeme byť postavami vo virtuálnom svete.

Vopson tvrdí, že fyzikálne správanie informácií v našom vesmíre sa podobá na proces vymazávania alebo komprimovania kódu v počítači a môže ísť o niečo, v čo stroje dúfajú dúfajú, že si nevšimneme. Svoje zistenia publikoval v akademickom žurnále AIP Advances.

Vopson už varoval pred hroziacou informačnou katastrofou, keď nám dôjde energia na udržanie obrovského množstva digitálnych informácií. "Moje štúdie poukazujú na bizarnú a zaujímavú možnosť, že nežijeme v objektívnej realite a že celý vesmír môže byť len superpokročilou simuláciou virtuálnej reality," povedal Vopson.

V roku 2022 tento akademik pôvodom z Rumunska zaviedol nový fyzikálny zákon, ktorý nazval "druhý zákon informačnej dynamiky", aby vysvetlil, ako sa správa informácia. Jeho zákon stanovuje, že "entropia" alebo neporiadok v informačnom systéme skôr klesá, ako stúpa.

Tento nový zákon bol do istej miery prekvapivý, pretože je opakom druhého termodynamického zákona zavedeného v 50. rokoch 19. storočia, ktorý vysvetľuje, prečo nemôžeme vrátiť do pôvodného stavu rozbité vajce či sklenený pohár. Ako sa ukázalo, druhý zákon infodynamiky vysvetľuje správanie informácií spôsobom, ktorý starý zákon nedokáže. Vopson pre MailOnline uviedol:

"Druhý zákon infodynamiky vyžaduje minimalizáciu informačného obsahu spojeného s akoukoľvek udalosťou alebo procesom vo vesmíre. Jednoducho povedané, všetko sa vyvíja do rovnovážneho stavu, v ktorom je obsah informácie minimálny. Takéto správanie plne pripomína pravidlá používané v programovacích jazykoch a pri kódovaní počítačov. Simulácia superkomplexného vesmíru, ako je ten náš, by si vyžadovala zabudovaný mechanizmus optimalizácie a kompresie dát, aby sa znížil výpočtový výkon a požiadavky na ukladanie dát na spustenie simulácie. Presne toto pozorujeme prostredníctvom empirických dôkazov všade okolo nás, vrátane digitálnych údajov, biologických systémov, atomistických systémov, matematických symetrií a celého vesmíru. Toto odhaľuje druhý zákon infodynamiky, takže jeden logický záver je, že hoci neposkytuje definitívny dôkaz, určite podporuje teóriu simulovaného vesmíru.”

Podľa Vopsona symetria, ktorú pozorujeme v každodennom svete, napríklad motýle, kvety alebo hviezdice, podporuje teóriu simulácie. Jeho zistenia dokazujú, že vysoká symetria zodpovedá stavu s najnižšou informačnou entropiou, čo potenciálne vysvetľuje prečo sa k nej príroda prikláňa. Ako vysvetlil:

"Všetok biologický život predstavuje určitú formu symetrie, všetky pevné látky a kryštály majú symetriu, fyzikálne zákony atď. Vesmír má zabudovaný mechanizmus na optimalizáciu výpočtu všetkého. Symetria je najlepší spôsob optimalizácie alebo vykresľovania digitálne vytvoreného sveta, a preto máme všade symetrie a nie asymetrie."

Teória simulácie je populárna medzi mnohými známymi osobnosťami vrátane zakladateľa spoločnosti Tesla Elona Muska. Vopson si už v minulosti získal pozornosť svojimi vyhláseniami v oblasti fyziky.

Vyhlásil tiež, že informácia by sa mala považovať za piaty typ skupenstva po pevnom, kvapalnom, plynnom a plazme. Toto tvrdenie vyvolalo medzi akademikmi množstvo skepticizmu. Vopson dokonca tvrdí, že informácia má hmotnosť, a tak by mohla tvoriť tajomnú temnú hmotu, ktorá zaberá takmer tretinu vesmíru.