Ako súvisí ADHD s covidom: Vedci overili jednu teóriu

Výskum ukázal, že tvrdenia o prudkom náraste ADHD počas pandémie v skutočnosti nie sú pravdivé. Vedci, ktorí skúmali údaje z USA o počte detí s poruchou pozornosti s hyperaktivitou, zistili, že v rokoch 2017 až 2022 zostal počet detí s týmto ochorením stabilný. Výsledky nepreukázali žiadnu výraznú zmenu v počte nových prípadov ADHD oproti posledným rokom.

Predchádzajúce štúdie zistili, že výskyt ADHD u detí v USA sa zvýšil zo 6,1 % v roku 1997 na 10,2 % v roku 2016. Podľa výskumníkov z Katedry zdravia detí a dospievajúcich na Kuang-tungskej farmaceutickej univerzite v Číne však doteraz nebol publikovaný výskum, ktorý by poskytol aktuálnejšie údaje.

V snahe odhadnúť počty diagnostikovaných prípadov ADHD v rokoch 2017 až 2022 preto analyzovali údaje z National Health Interview Survey. Ide o každoročný prieskum približne 35 000 amerických domácností, v ktorom účastníci uvádzajú aj prípadnú diagnózu ADHD u svojich detí.

Z výsledkov uverejnených v časopise JAMA Network vyplýva, že z 37 609 mladých ľudí vo veku od štyroch do 17 rokov, ktorí boli zahrnutí do štúdie, bola 4 098 z nich diagnostikovaná porucha pozornosti s hyperaktivitou. Išlo o 10,2 % detí v roku 2017/18, 10,1 % v roku 2019/20 a 10,5 % v roku 2021/22. Výskumníci dospeli k záveru, že nejde o významnú zmenu v porovnaní s úrovňou v roku 2017.

Tím vedcov konštatoval, že diagnózy sa líšili podľa veku, pohlavia, rasy a etnickej príslušnosti a príjmov rodiny, čo bolo v súlade s predchádzajúcimi zisteniami. Napríklad u detí vo veku 12 až 17 rokov bola pravdepodobnosť diagnózy ADHD dvakrát vyššia ako u detí vo veku 4 až 7 rokov, zatiaľ čo u chlapcov bola diagnóza dvakrát vyššia ako u dievčat. Výsledky vychádzali z odpovedí rodičov v prieskume, takže údaje môžu obsahovať určité nepresnosti, poznamenali výskumníci.

Mnohí psychiatri sa zároveň podelili o obavy, že ľudia, ktorí na sociálnych sieťach vytvárajú obsah o svojej diagnóze ADHD, podporia nárast počtu ľudí, ktorí sa domnievajú, že majú toto ochorenie aj napriek tomu, že v skutočnosti nemajú príznaky. Varovali, že tento trend spôsobuje, že takzvané neurodivergentné stavy sa stanú niečim, čo ľudia vyhľadávajú a žiadajú lekárov o diagnózu.

Zatiaľ nie je jasné, čo presne spôsobuje ADHD ale predpokladá sa, že sú za to zodpovedné genetické mutácie, ktoré ovplyvňujú funkciu a štruktúru mozgu. Predčasne narodené deti a osoby s epilepsiou alebo poškodením mozgu majú vyššie riziko ADHD.