Dôkaz o mimozemskom živote sme mali už pred 50 rokmi, tvrdí astronóm. Toto s ním NASA urobila

Berlínsky astronóm tvrdí, že NASA v rámci programu Viking získala poznatky o živote na planéte Mars. Výskumníci ich však nechtiac znehodnotili.
V roku 1975 podnikol americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) program Viking, v rámci ktorého boli na Mars vyslané dve kozmické sondy Viking 1 a Viking 2. Ich cieľom bolo snímkovať povrch z obežnej dráhy Marsu, pričom ich výsledky sa hodnotia ako úspešné.
Astronóm Dirk Schulze-Makuch z Technickej univerzity v Berlíne najnovšie tvrdí, že počas programu sa vedcom podarilo zozbierať vzorky povrchu Marsu so stopami živých organizmov. Žiaľ, vedci ich nechtiac znehodnotili, keď do nich pridali vodu.
Schulze-Makuch sa pritom odvoláva na mikróby z púšte Atacama, ktorá sa zložením podobá na povrch Marsu. Tieto mikroorganizmy, žijúce v soľných hrudách, sa totiž zaobídu aj bez vody a priveľké množstvo tekutín ich, naopak, môže vyhubiť.
Výskum s nejasnými výsledkami
Úlohou sond Viking 1 a Viking 2 bolo po pristátí na Červenej planéte zaznamenať akékoľvek stopy života a preskúmať pôdu a fyzikálne a magnetické vlastnosti tamojšej atmosféry.
Podľa Schulze-Makucha sa výsledky výskumu javia ako „nejasné“, pretože jedna vzorka potvrdila prítomnosť organochloridov (organické zlúčeniny obsahujúce kovalentne viazaný chlór), zatiaľ čo druhá bola negatívna.
V snahe zistiť, či ide o živé organizmy, vedci testovali pozitívnu vzorku pridaním vody. Ak by šlo o živé organizmy, následkom tohto kroku by sa z nich mal vylúčiť rádioaktívny uhlík v plynovej forme.
Astronóm však podotýka, že bunky živých organizmov z Marsu mohli obsahovať peroxid vodíka, ktorý by im zaručil ochranu pred nehostinným prostredím, napríklad v podobe nízkeho bodu mrazu, zdroja kyslíka a hygroskopickosti (schopnosti pohlcovať a udržiavať vlhkosť).
„Ak sa pôvodný život na Marse prispôsobil prostrediu začlenením peroxidu vodíka do svojich buniek, vysvetľovalo by to výsledky programu Viking,“ písal Schulze-Makuch v štúdii z roku 2007.
Podľa vedca zisteniam misie Viking zodpovedá aj skutočnosť, že peroxid vodíka by po kontakte s organickou molekulou vytvoril množstvo oxidu uhličitého, k čomu skutočne došlo.
Ako mohla NASA zničiť dôkazy
V rámci ďalších testov, ktoré zisťovali možnosť organickej syntézy, sa v horninách z Marsu takisto potvrdili organochloridy, o ktorých však vedci tvrdili, že ich na planétu mohli zo Zeme zaniesť samotné sondy.
„Následné misie však na Marse potvrdili prítomnosť pôvodných organických zlúčenín, hoci v chlórovanej podobe,“ písal Schulze-Makuch v štúdii, pričom dodáva, že život na Marse mohol existovať priamo v soľných hrudách a vstrebávať vlahu z atmosféry.
„Pokusy v rámci programu Viking, pri ktorých do vzoriek hornín pridali vodu, mohli preťažiť potenciálne mikróby a vyhubiť ich,“ dodáva vedec.

Najdlhší deň roka bude v Múzeu liptovskej dediny Pribylina doslova vesmírny
Nadrozmerné modely telies slnečnej sústavy pripomenú v sobotu 21. júna 2025 nielen význam vesmíru, ale aj prácu hvezdárov.

SpaceX: Deviaty let kozmickej lode Starship bol najúspešnejším v tomto roku
Spoločnosť SpaceX po dvoch predošlých neúspešných štartoch vyslala svoju kozmickú loď Starship na najnovší - už deviaty - testovací let.

Prsty ponorené do vody vráskavejú vždy rovnako
Vždy, keď má človek ruku ponorenú dlhší čas vo vode, jeho prsty zvráskavejú podľa rovnakých vzorov.

Užívanie antibiotík v ranom veku môže u dievčat spôsobiť predčasnú pubertu
Dievčatám, ktorým boli počas prvého roka a najmä počas prvých troch mesiacov života podávané antibiotiká, hrozí predčasný nástup puberty.

V Bratislave sa bude konať Deň svetla, prinesie diskusiu i experimenty
Zážitkové centrum vedy Aurelium v Bratislave pripravuje tretí ročník podujatia Deň svetla. Konať sa bude 16. mája pri príležitosti Medzinárodného dňa svetla.