Tri nákladné civilné lode prelomili ruskú blokádu v Čiernom mori

Išlo o vôbec prvé prekonanie ruskej blokády v Čiernom mori, ktorá sa začala po tom, ako Rusko odmietlo predĺžiť platnosť tzv. obilnej dohody, umožňujúcej prepravu ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov k spotrebiteľom na celom svete.

Rusko po vypovedaní tejto dohody varovalo, že všetky lode, ktoré sa budú plaviť do ukrajinských prístavov, budú považované za potenciálnych prepravcov vojenského nákladu.

„Správy o tom, že tri civilné plavidlá nerušene doplávali na Ukrajinu, môžu naznačovať, že Rusko v súčasnosti buď nechce, alebo nemôže vykonávať prehliadky plavidiel,“ cituje Forbes komentár amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Podľa Forbesu izraelské plavidlo s kódovým označením Ams1 a grécke plavidlo so značkou Sahin 2 plávali smerom k ukrajinskému prístavu Izmajil cez Bosporský prieliv, zatiaľ čo turecko-gruzínske plavidlo Yilmaz Kaptan sa vydalo na cestu zo severného Turecka.

Lode mali zapnuté transpondéry, čím sa ich poloha a kurz stali viditeľné pre každého, kto má prístup na internet a webové stránky na sledovanie pohybu lodí.

Ich plavbu monitorovali štyri prieskumné lietadlá: hliadkovacie lietadlo P-8 amerického námorníctva, Challenger americkej armády s radarom na skenovanie povrchu, bezpilotné lietadlo RQ-4 amerických vzdušných síl a lietadlo včasnej výstrahy E-3 z NATO.

Žiadne z týchto lietadiel nenieslo výzbroj, ale stíhačky z krajín NATO — vrátane talianskych stíhačiek Eurofighter a rumunských F-16 — boli v blízkosti, konkrétne v Rumunsku.

Lode pravdepodobne naložia v prístave Izmajil obilie, potom sa vrátia do Čierneho mora a budú pokračovať do zahraničných prístavov.

Krátko po tom, ako sa Rusko odmietlo predĺženie obilnej dohody, bola do južnej časti Čierneho mora vyslaná ruská hliadkovacia loď Sergej Krotov. Spomínané zahraničné lode smerujúce do Izmajilu sa však posádka ruskej korvety nepokúsila zastaviť.

Juhoukrajinský prístav Odesa, odkiaľ sa vyvážala veľká časť ukrajinského obilia, sa v poslednom čase stal terčom ruských raketových útokov. Kyjev preto dúfa, že bude možné zorganizovať vývoz obilia z prístavov v delte Dunaja, ktoré prerába na tento účel.

Ruské raketové útoky na dunajské prístavy sú menej časté, pravdepodobne pre ich blízkosť k územiu štátov NATO: z Izmajilu je to k rumunským hraniciam len niekoľko sto metrov.

Nedeľňajší úspešný prielom ruskej blokády v Čiernom mori by mohol byť signálom pre medzinárodných prepravcov, že obnoviť prepravu z ukrajinských prístavov je pomerne bezpečné, konštatoval Forbes.