Prosecco či Cabernet Sauvignon už si možno viac nedáte. Svet príde o tieto vína

Niektoré z najobľúbenejších druhov vín, medzi ktoré patrí aj šumivé Prosecco, by podľa nového výskumu mohli v budúcnosti zaniknúť v dôsledku klimatických zmien. Podľa vedcov sú horské vinice, kde sa pestuje hrozno na tieto vína, najviac ohrozené degradáciou pôdy a suchom. Klimatické následky sa dotknú aj iných známych druhov vín vrátane burgundského vína a Cabernet Sauvignon.

Vedúci autor štúdie Paolo Tarolli z Padovskej univerzity v Taliansku uviedol: "Riziko nespočíva len v strate poľnohospodárskeho produktu alebo v zmene krajiny, čo má negatívny vplyv na miestne hospodárstvo. Rizikom je strata histórie celých komunít a ich kultúrnych koreňov.” Tieto závery boli publikované v odbornom časopise iScience.

Rastúca popularita prosecca si vyžaduje vysoké náklady, pretože sa stráca obrovské množstvo pôdy na strmých svahoch. Horský terén hrá kľúčovú úlohu pri špecifickej chuti týchto vín. V horskej pôde je možné vypestovať hrozno, ktoré má bobule malé ako čučoriedky, ale má vyšší pomer šupky k šťave. Keďže v šupkách sa nachádza veľa arómy, chuti a trieslovín, horské vína majú často intenzívnu chuť.

Vinohrady na svahoch v Taliansku, Portugalsku a Španielsku sú však aj najnáročnejšie na údržbu, čo viedlo k vzniku výrazu "hrdinské vinohradníctvo". Horské vinohrady majú vďaka svojej nadmorskej výške veľa slnka a je tam zvyčajne chladnejšie ako v nížinách. Napriek tomu, že má hrozno dostatok slnečných lúčov, nie je úplne spečené na slnku. To dodáva výslednému vínu vybalansovanú chuť a sviežosť.

Podľa výskumníkov musia poľnohospodári a vedci spolupracovať, aby zachránili niektoré z najslávnejších vín na svete. Štúdia uvádza ako najväčšiu hrozbu pre toto odvetvie zlú kvalitu pôdy a menej dažďa. Medzi možné riešenia na zabránenie úbytku pôdy patrí pestovanie trávy medzi viničom, ktorá drží pôdu pohromade, a zhromažďovanie dažďovej vody v nádržiach na svahoch, aby sa zabránilo jej odtekaniu.

Okrem toho majú tieto vinohrady aj viaceré socioekonomické úskalia vrátane nedostatku pracovných síl. Tarolli uviedol: "Posledné polstoročie bolo charakteristické odchodom z vidieka a postupným opúšťaním horskej krajiny. Nová generácia nie je ochotná pokračovať v práci v extrémnych podmienkach, ak sú ekonomické výhody zanedbateľné.”