Video: Vŕzgajúce podlahy v Japonsku nie sú ničím výnimočným. Prečo bol po nich taký dopyt?

Ak by ste do internetového vyhľadávača zadali slovné spojenie „vŕzgajúca dlážka“, dočkali by ste sa výsledkov s tipmi, ako sa tohto problému zbaviť. Staršie japonské generácie však takýto druh hluku vôbec nepovažujú za problematický.

Takzvané uguisu-bari sú podlahy, ktoré tvorili súčasť predovšetkým japonských cisárskych zámkov a domácností vyššie postavených funkcionárov v období medzi 17. až 19. storočím. Prvé slovo uguisu označuje druh spevavca, ktorý je známy svojimi sklonmi ku skrývaniu v lístí. Tento vták zároveň vydáva typický prenikavý zvuk, ktorý sa rozlieha po celom Japonsku najmä začiatkom jari.

Po vykročení na uguisu-bari sa návštevník domácnosti dočká vŕzgania, ktoré sa podobá na spev vtáka uguisu.

Špeciálne navrhnuté podlahy sa používali najmä v čase Tokugawského šógunátu, ktorý sa dlhé roky vyznačoval mierom a stabilitou. Šľachta sa napriek relatívne pokojnej atmosfére v krajine chcela chrániť pred prípadnými zradcami z radov iných vyššie postavených funkcionárov, a tak si do chodieb domácností inštalovala uguisu-bari, ktoré mali obyvateľov upozorniť na neželaných hostí.

Vŕzganie si možno všimnúť aj u iných druhov drevených podláh, no uguisu-bari zo spodku lemuje extra sada kovových svoriek, v ktorých sa pri aplikovaní tlaku z vrchnej časti pohybuje vsadený klinec, čo vytvára prenikavý zvuk.

Keďže sa vŕzgavým zvukom nevyhli ani strážnici či služobníctvo, domácnosť si osvojila vopred stanovený rytmus, ktorým prekračovala jednotlivé parkety, aby tak každý člen dokázal určiť, či sa po dlážke pohybuje spojenec alebo nepriateľ.

V súčasnosti je možné prezrieť si tradičné vŕzgajúce podlahy v hrade Nidžó v Kjóte a chráme Chion-in, kde sa zdržiavala rodina Tokugawa.