Zmrzlina sa kedysi nepredávala v kornútiku. Za jeho vznikom stojí náhoda a cholera

Recepty boli prísne strážené tajomstvom, ale v priebehu storočí talianski kuchári prispôsobili recepty, vymenili mlieko za smotanu a vyvinuli nové techniky, ako napríklad chladenie soľou.

Postupne sa zmrzlina začala rozširovať do celej Európy a neskôr aj do Ameriky. Kedysi mrazenú pochúťku konzumovala výlučne vyššia trieda, až neskôr sa stala široko dostupným pouličným jedlom.

Zmrzlina bez kornútiku

Nie vždy sa však zmrzlina predávala v kornútikoch. Podľa Tyne & Wear Archives & Museum predajcovia zmrzliny z 19. storočia predávali svoj tovar v malých kónických pohároch nazývaných „penny licks“. Tie boli vyrobené z hrubého skla, vďaka čomu sa zdalo, že pohár obsahuje viac zmrzliny, ako v skutočnosti obsahoval. Hrubé sklo tiež pomohlo zabrániť rozbitiu pohárov. Po správe, ktorá ich obvinila za epidémiu cholery, Londýn ich v roku 1899 zakázal.

Tento zákaz mohol dočasne zastaviť zmrzlinový priemysel v Anglicku, ale šikovná inovácia čoskoro zmenila spôsob predaja zmrzliny.

Podľa International Dairy Foods Association, taliansky prisťahovalec menom Italo Marchiony vyrobil prvý moderný kornútik na zmrzlinu v roku 1896 a patentoval svoj vynález v roku 1903.

Legenda však hovorí, že vafľové kornútiky boli nezávisle vynájdené v roku 1904 v St. Louis World's Fair od Ernesta A. Hamwiho, sýrskeho pekára. Hamwi predával pečivo vedľa predavača zmrzliny, keď jeho susedovi došiel riad. Hamwi schmatol zalabi - sýrske pečivo podobné vafli - a zroloval ho do kornútiku. Bol to hit a vafľový kornútik bol na svete.

Pekári v Amerike čoskoro začali vyrábať zmrzlinové kornútiky a vyvíjať nové techniky na ich výrobu. Hamwi sám založil spoločnosť Missouri Cone Company v roku 1910. Avšak tento príbeh je predmetom diskusie.

Počas začiatku 20. storočia si na vynález vzniesli nárok niekoľkí rôzni vynálezcovia, čo viedlo k vášnivým sporom. Tak či onak, moderný zmrzlinový kornútik zmenil spôsob, akým jeme zmrzlinu.