Sviatok práce súvisí s protestami z roku 1886, má aj cirkevný rozmer

Prvý máj za Sviatok práce stanovili v roku 1889 účastníci zakladajúceho kongresu II. Internacionály. V Slovenskej republike je Sviatok práce - 1. máj - dňom pracovného pokoja.

Po dohode odborových zväzov USA a Kanady vyšli 1. mája 1886 do ulíc amerických miest desaťtisíce ľudí, ktorí požadovali osemhodinový pracovný čas. Do generálneho štrajku sa v USA zapojilo viac ako 300.000 pracujúcich z vyše 13.000 závodov. Centrom protestov sa stalo Chicago, kde sa po troch dňoch skončili štrajky a demonštrácie krviprelievaním. Zrážky s políciou si vyžiadali takmer dve desiatky mŕtvych a 50 ťažko zranených.

Ako pamiatku na tieto udalosti prijal v júli 1889 parížsky kongres II. Internacionály uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich.

O rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý raz konali v USA, Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, Francúzsku, Taliansku i v ďalších krajinách. V Spojenom kráľovstve sa uskutočnili 4. mája.

Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku prvej Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok. Oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.

Po februárových udalostiach z roku 1948, keď v Československu nastolila komunistická totalita, sa prvomájové oslavy zneužívali na propagandu a účasť na nich bola povinná. Tento deň bol zneužívaný aj v bývalom Sovietskom zväze a ďalších krajinách takzvaného východného bloku.

V bývalom Sovietskom zväze naposledy stáli predstavitelia vedenia krajiny a komunistickej strany na tribúne Mauzólea V. I. Lenina v Moskve 1. mája 1990. V Ruskej federácii sa od roku 1992 1. máj oslavuje pod novým názvom – Sviatok jari a práce.

Sviatok práce v roku 1976

Dnes sa 1. máj ako Sviatok práce slávi vo viac ako 80 krajinách sveta. Napriek tomu, že tento sviatok má korene v Spojených štátoch, Američania oslavujú svoj Sviatok práce (Labor Day) prvý septembrový pondelok. Podobne je to aj v Kanade a v Japonsku, kde sa 23. novembra pripomína Deň vďaky práci.

Sviatok práce má aj náboženský význam. Veriaci katolíckej cirkvi si 1. mája pripomínajú sviatok sv. Jozefa robotníka, ochrancu pracujúcich. Pre katolíkov je tento deň liturgickou spomienkou na sv. Jozefa robotníka. Ochrancu cirkvi a pracujúcich oficiálne vyhlásil pápež Pius IX. v roku 1870. Pápež Pius XII. následne rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 je 1. máj zasvätený sv. Jozefovi ako Deň práce.