Sú ľudia čoraz múdrejší alebo hlúpejší? Štúdia odhalila zvláštny trend

V ľudskej populácii sa od roku 1932 do konca 20. storočia výrazne zvyšovali hodnoty IQ, pričom rozdiely sa pohybovali od troch do piatich bodov IQ za jedno desaťročie. Tento jav je známy ako "Flynnov efekt".

Vedci z Northwestern University však nedávno uskutočnili štúdiu, ktorá odhalila dôkazy o obrátenom "Flynnovom efekte" na veľkej vzorke obyvateľov USA v rokoch 2006 až 2018. Štúdia zverejnená v časopise Intelligence odhalila negatívny trend pre tri zo štyroch kognitívnych oblastí.

Skóre schopností verbálneho uvažovania (logika, slovná zásoba), maticového uvažovania (vizuálne riešenie problémov, analógie) a písmenových a číselných radov (počítanie/matematické myslenie) počas obdobia štúdie kleslo. Skóre 3D rotácie (priestorové uvažovanie) sa však v období od roku 2011 do roku 2018 vo všeobecnosti zvýšilo. Rozdiely boli prítomné bez ohľadu na vek, vzdelanie alebo pohlavie.

Napriek poklesu skóre autorka štúdie Elizabeth Dworaková uviedla, že nechce, aby si ľudia pri čítaní týchto zistení mysleli, že "Američania sú čoraz menej inteligentní". "Neznamená to, že ich mentálne schopnosti sú nižšie alebo vyššie; je to len rozdiel v skóre, ktorý zvýhodňuje staršie alebo novšie vzorky. Mohlo by to byť len tým, že sa zhoršujú v testoch alebo konkrétne v týchto druhoch testov," povedala Dworaková.

Vedci využili online test osobnosti. V štúdii sa skúmali odpovede na dotazník od 394 378 Američanov v rokoch 2006 až 2018 s cieľom zistiť, či sa skóre kognitívnych schopností v rámci USA za týchto 13 rokov zmenilo. Časť údajov bolo získaných v rokoch 2011 až 2018. Údaje o 3D rotácii mali len od tých účastníkov, ktorí sa prieskumu zúčastnili v rokoch 2011 až 2018.

Prečo dochádza k poklesu IQ

Hoci štúdia neskúmala príčinu poklesu skóre IQ, Dworaková uviedla, že vo vedeckej komunite pracujú s rôznymi teóriami, vrátane zlej výživy, zhoršujúceho sa zdravotného stavu, pôsobenia médií a zmien vo vzdelávaní.

Dworaková uviedla, že skóre IQ mohol ovplyvniť aj posun vo vnímaní hodnôt v spoločnosti. Ako príklad uviedla, že v posledných desaťročiach sa kladie väčší dôraz na vzdelávanie v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky, ale môže to znamenať, že iným oblastiam, ako je abstraktné myslenie, sa v školách venuje menej pozornosti.

Ďalším faktorom môže byť pokles motivácie, uviedla Dworaková. Keďže projekt bol propagovaný ako osobnostný prieskum, jednotlivci, ktorí test vyhľadávajú, sa môžu viac venovať častiam súvisiacim s meraním temperamentu a menej častiam, ktoré s osobnosťou zdanlivo nesúvisia.