Svedectvo Vrbu a Wetzlera je dôležitým čriepkom v mozaike

Napriek tomu, že informácie o koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz – Birkenau na území Poľska prenikali do slobodného sveta, napríklad cez aktivity poľského odboja či poľskej exilovej vlády dávno pred ich útekom, správa Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera má veľký význam. Hovorí v rozhovore pre TASR historik zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Ján Hlavinka.

„Nedá sa povedať, že by nikto nevedel, že nejaký Auschwitz existuje a že dochádza k vraždeniu. Správa Vrbu a Wetzlera má význam v tom, že detailne popisuje mechanizmus zvnútra. Ako je tábor organizovaný, ako funguje, ako prebieha masové vraždenie,“ vysvetľuje Hlavinka.

Informácie o tom, že takýto tábor na území Poľska existuje, boli podľa historika už dávno predtým, ako sa Vrbovi a Wetzlerovi, dvom slovenským Židom, z neho podarilo utiecť. Tvrdenia o masovom vyvražďovaní takéhoto rozsahu však mnohí prijímali z nedôverou.

„Vrba a Wetzler to v správe vysvetľujú a zrazu to dostáva reálne kontúry, ktoré sa dajú pochopiť,“ konštatuje Hlavinka. Po ich správe bolo podľa historika už veľmi ťažké neveriť, že sa niečo také deje. Hovoria o určitých kategóriách väzňov, o ktorých sa vedelo a dalo sa to reálne porovnať s tým, odkiaľ jednotlivé transporty odchádzali.

„Celý obraz o tábore dostáva plastickejšiu, uveriteľnejšiu podobu. Ich svedectvo je dôležitým čriepkom v mozaike,“ podotýka Hlavinka.

Svedectvom chceli zároveň zabrániť deportáciám Židov z Maďarska, kde ešte žila veľká židovská komunita. V tejto súvislosti sa však podľa historika vedie stále spor o to, kedy sa správa do Maďarska, k predstaviteľom tamojšej maďarskej židovskej komunity, dostala a ako s ňou bolo naložené.

Podľa Hlavinku si treba uvedomiť, že Maďarsko bolo v čase úteku okupovanou krajinou, kde už prebiehali tie najtvrdšie prípravy na deportácie a prebiehala getoizácia.

Deportácie Židov z Maďarska sa následne začali 15. mája 1944. Správa a informácie Vrbu a Wetzlera sa však podľa historika medzitým dostali aj do Vatikánu a k predstaviteľom rôznych štátov. Po intervencii pápeža Pia XII, amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta či švédskeho kráľa Gustáva V. sa maďarský regent Miklós Horthy rozhodol už prebiehajúce deportácie Židov začiatkom júla 1944 zastaviť.