Cez víkend uplynie 81 rokov od prvého transportu slovenských židovských dievčat

Prvý transport z územia tzv. slovenského štátu bol vypravený 25. marca 1942 zo železničnej stanice v Poprade. Do vlaku vtedy nastúpilo tisíc dievčat, z ktorých sa konca vojny dožilo približne 20. Jedna z preživších bola aj Edita Grosmanová, rodená Friedmanová.

Jej svedectvo zdokumentovalo združenie Post Bellum pre archív Memory of nations. „Spomínala na neistotu, ktorú prežívali počas transportu, brutálnu esesácku selekciu po príchode do tábora smrti, aj hrôzy, ktorých bola tri roky očitým svedkom,“ približuje riaditeľka organizácie Sandra Polovková. Najhorším zážitkom bola pre ňu smrť sestry. Celý život potom pociťovala výčitky, že ju zavraždili a ona „šťastnou náhodou prežila“.

Edita Grosmanová sa narodila v 11. júla 1924 v Humennom. Do prvého transportu mladých žien a dievčat zo Šarišsko-zemplínskej župy sa dostala ako 18-ročné dievča aj so svojou sestrou Leou, ktorú nacisti zavraždili v decembri 1942. Vo vyhladzovacom tábore prežila tri roky a tri mesiace. Po druhej svetovej vojne sa vydala za Ladislava Grosmana, autora scenára oscarového filmu Obchod na korze. V roku 1968 emigrovala cez Rakúsko do Izraela. Neskôr sa so svojím synom Jirkom presťahovala do kanadského Toronta, kde v roku 2020 zomrela.

Tri roky pred smrťou navštívila naposledy Poprad a Slovensko. „Napriek podlomenému zdraviu bola odhodlaná podeliť sa o svoj príbeh a varovať mladých ľudí pred nástrahami extrémizmu. Povedala, že vie, aké je to prejsť peklom a chce varovať mladých ľudí, o ktorých sa veľmi bojí, aby ich také niečo tiež nečakalo,“ spomína Polovková.

Prvá vlna transportov slovenských Židov do koncentračných táborov nakoniec trvala od 25. marca až do 20. októbra 1942. Režim sa počas nej zbavil 57.628 židovských spoluobčanov. Celkovo v nacistických koncentračných táboroch zahynulo 68.000 až 71.000 Židov deportovaných z územia vojnového slovenského štátu a ďalších okolo 30.000 zo slovenských území obsadených Maďarskom.