Veľké zmeny v zemskom jadre: Toto je skutočný dôvod, prečo sa dni neustále predlžujú

Za posledné roky došlo v najvnútornejších vrstvách Zeme k značným zmenám, ktoré majú dopad aj na život na povrchu. Pekinská univerzita v Číne totiž prišla s tvrdením, že rotácia zemského jadra sa nielen spomalila, ale dokonca celkom prevrátila, čo spôsobilo predlžovanie pozemských dní.

Jadro rotuje inak ako Zem

Zemské útroby by sme mohli prirovnať k cibuli. Najvnútornejšia vrstva jadra sa skladá zo železa a z niklu, pričom má priemer 1200 kilometrov (teda zhruba tri štvrtiny priemeru Mesiaca) a je rovnako horúca ako Slnko.

Pevné jadro obklopuje tekutý vonkajší obal pozostávajúci z roztaveného železa a niklu. Táto vrstva má v priemere okolo 2400 kilometrov. Najvrchnejší plášť tvoria horúce kamene o priemere asi 2900 kilometrov, ktoré sú pokryté vrstvou tenkej, chladnej zeminy na povrchu.

Keďže sa vnútorné jadro Zeme nachádza v tekutom obale, môže rotovať nezávisle od smeru rotácie celej Zeme. O smere rotovania vnútorného jadra pravdepodobne rozhoduje magnetické pole Zeme, generované vonkajším jadrom.

Pri úniku tepla z vnútorného jadra dochádza k jeho konvekcii smerom von, pri čom vzniká silné elektrické prúdenie, ktoré sa potom vďaka zemskému rotovaniu mení na magnetické pole obklopujúce celú planétu a siahajúce až do vesmíru.

Presný mechanizmus otáčania zemského jadra je dlhodobo predmetom diskusií, hoci panuje všeobecná zhoda na tom, že naň okrem magnetického poľa vplýva aj gravitácia plášťa, ktorá jeho rotáciu spomaľuje.

Keďže otáčanie zemského jadra nie je možné priamo pozorovať, všetky jeho charakteristiky vychádzajú z nepriamych meraní.

Smer otáčania jadra sa pravidelne mení

Štúdia publikovaná v žurnále Nature Geoscience sa bližšie pozrela na vplyv seizmických vĺn na rotáciu vnútorného jadra Zeme. V závislosti od zmien ich rýchlosti by sa totiž zároveň mohla meniť rýchlosť rotovania jadra.

Z výskumu vyplýva, že v roku 2009 došlo v tomto ohľade k zásadnej zmene. Dovtedy na rýchlosť prúdenia a formu seizmických vĺn vplýval pohyb zemského jadra. Po tomto roku sa však vlny začali pohybovať nezávisle od neho, čo znamená, že muselo spomaliť a v súčasnosti sa už otáča pomalšie ako zvyšok planéty.

Záznamy tiež svedčia o tom, že vnútorné jadro mení smer otáčania každých 70 rokov, pričom naposledy k tomu došlo v 70. rokoch 20. storočia, čo sa prejavilo aj na magnetickom poli a dĺžke dňa.

„Naše pozorovanie svedčí o dynamických vzťahoch medzi zemskými vrstvami, od najhlbšieho jadra po povrch, ku ktorým potenciálne dochádza kvôli gravitačnému zdvojovaniu a výmene momentu hybnosti z jadra a plášťa smerom k povrchu,“ píšu vedci v štúdii.

Rýchlosť otáčania Zeme okolo svojej osi sa mení v závislosti od rýchlosti rotácie jadra. Keď sa tá zníži, zvýši sa gravitačný ťah na plášť, čím dôjde k spomaleniu otáčania Zeme a predĺženiu pozemských dní.

Každý rok sa takto dni predlžujú priemerne o jednu 74-tisícinu sekundy. Pred 1,4 miliardami rokov preto bežný deň na Zemi trval len o niečo menej ako 19 hodín.