Šeliga navrhuje, aby ústava obsahovala postavenie ŠTS a ÚŠP

„Do ústavy doplníme, že Špecializovaný trestný súd bude explicitne spomenutý v ústave ako súčasť sústavy súdov a zároveň doplníme, že Úrad špeciálnej prokuratúry je nezávislou súčasťou prokuratúry,“ povedal na štvrtkovej tlačovej konferencii Šeliga s tým, že na zrušenie týchto inštitúcií je obrovský tlak.

Pokiaľ sa lídrom podarí dohoda na novej väčšine 76 poslancov, návrh by mal ísť riadne do parlamentu. Ak k tomu nedôjde, Šeliga chce, aby bol jeho návrh podmienkou pre protikorupčných politikov na podporu zmeny ústavy o skrátení volebného obdobia. V takom prípade by to chcel presadiť pozmeňujúcim návrhom. „Verím, že toto musí byť a bude podmienka všetkých protikorupčných strán, aby boli ochotné uvažovať o schválení novely ústavy,“ doplnil. O novele ústavy z dielne Sme rodina, ktorá má umožniť skrátenie volebného obdobia, by mali poslanci hlasovať na schôdzi, ktorej pokračovanie je naplánované na 24. januára.

Podľa Šeligu sa nezavádza nič nové, ide o veci už v súčasnosti napísané v zákone. „Ale vzhľadom na politické tlaky, vzhľadom na to, čo hovorí Fico, predstavitelia Hlasu-SD, ďalšia opozícia, a čo hovorí a robí Žilinka, je dôležité, aby špeciálna prokuratúra a Špecializovaný trestný súd boli uvedené priamo v ústave,“ povedal. Je presvedčený, že návrh získa podporu.

Svoj návrh vníma ako poistku, ktorá má zabrániť tomu, aby generálny prokurátor Maroš Žilinka znormalizoval prokuratúru. „Normalizácia, ktorá sa deje na Generálnej prokuratúre, je neprijateľná,“ tvrdí. Kritizuje napríklad disciplinárny návrh na špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, spomenul snahu o cenzurovanie, keď Žilinka navrhoval, že poslanci bez jeho súhlasu nemôžu pozývať špeciálneho prokurátora na výbor, či usmernenie, že ÚŠP by nemohlo bez súhlasu hovorcu a generálneho prokurátora komunikovať s verejnosťou cez sociálne siete.