​O krok bližšie k pochopeniu červích dier: Vedcom sa podarilo teleportovať správu

Teória červích dier vychádza zo všeobecnej teórie relativity, pričom predpokladá, že vo vesmíre existujú skratky, ktoré by mohli urýchliť cestovanie naprieč časom a priestorom. Červie diery sa často zobrazujú ako hypotetické tunely, ktoré spájajú dva vzdialené body kratším časovým a priestorovým úsekom.

Objav z Kalifornie by mohol prispieť k pochopeniu tohto vesmírneho fenoménu. Vedcom sa totiž podarilo v kvantovom počítači vytvoriť červiu dieru, ktorá síce neexistuje v reálnom priestore, ale pomocou simulácie dvoch čiernych dier dokázali „teleportovať“ správu z jedného jej konca na druhý.

Teória červích dier by tak prvýkrát po 100 rokoch od svojho vzniku mohla získať presnejšie vysvetlenie mechanizmu, akým by tento jav mohol reálne operovať.

Mihnutím oka z jedného konca na druhý

K vzniku červej diery pravdepodobne dochádza pri zakrivení časopriestoru. Ide teda o akýsi tunel, ktorý slúži ako skratka na spojenie dvoch bodov v časopriestore, ktoré od seba môžu byť vzdialené pokojne aj miliardy svetelných rokov.

K najznámejším podporovateľom teórie červích dier patrí nepochybne Albert Einstein a americký fyzik Nathan Rosen – podľa nich je aj pomenovaný Einstein-Rosenov most, čo je oficiálny názov červej diery.

Fyzička Maria Spiropuluová z Kalifornského inštitútu technológií pri simulácii holografickej červej diery použila kvantový počítač spoločnosti Google Sycamore, ktorý namiesto gravitácie využil na poháňanie objektu kvantové efekty.

Vedcom sa pomocou hologramu podarilo transportovať kvantový bit, alebo qubit, z jedného systému do druhého. Umožniť to mala kvantová teleportácia, vďaka ktorej informácia o kvantových prvkoch cestuje medzi dvoma vzdialenými kvantovo previazanými časticami. Tie navzájom okamžite reagujú a zdieľajú spoločnú informáciu nezávisle od toho, aká je medzi nimi vzdialenosť.

S prvotným nápadom vytvoriť holografickú červiu dieru prišiel Alexander Zlokapa, ktorý chcel o tom napísať bakalársku prácu. „Vytvorili sme kvantový ekvivalent teleportácie cez červiu dieru uloženú v časopriestore,“ uviedol Zlokapa vo vyhlásení.

„Museli sme zjednodušiť kvantový systém na najmenší parameter, ktorý ešte podlieha gravitačným charakteristikám, a ten sme implementovali do kvantového procesora Sycamore od Google,“ vysvetľuje Zlokapa.

Umelo vytvorená červia diera sa podľa fyzikov správala tak, ako to predpokladajú gravitačné a kvantové modely aj v prípade vesmírnych gigantov.

„Vzťah medzi kvantovým previazaním, časopriestorom a kvantovou gravitáciou je jednou z najpodstatnejších otázok základov fyziky a aktívnou oblasťou teoretického výskumu,“ podotýka Spiropuluová. „Sme nadšení z malého kroku pri testovaní hypotéz na kvantovom hardvéri a tešíme sa na ďalší výskum,“ dodáva.