Vyzerá vesmír tak, ako nám to ukazujú fotografie? Je to komplikované, vysvetľujú vedci

Na portáli americkej vesmírnej agentúry NASA sa objavila naozaj pozoruhodná fotografia. Takzvané kozmické presýpacie hodiny zachytávajú hviezdu v úplne prvých fázach života, rovnako ako aj pozostatok molekulárneho oblaku, z ktorého vznikla. Ak by sme sa mohli hneď teraz vydať na cestu naprieč vesmírom, nepochybne by sme nemali mať núdzu o impozantné výhľady, teda aspoň tak to môže na prvý pohľad vyzerať.

Fotografie, ktoré nám priniesol Webbov vesmírny ďalekohľad nie sú podvrh, no treba si uvedomiť, že oko tohto vesmírneho teleskopu nevníma veci tak, ako ich vidí to naše. Hmloviny sú gigantickými štruktúrami, ktoré môžu byť široké desiatky, niekedy až stovky svetelných rokov. Ide o naozaj rozptýlené usporiadanie plynu. Ďalším problémom je to, že sú extrémne tmavé.

Naša Zem sa momentálne nachádza v blízkosti niekoľkých hmlovín, napríklad hmloviny Orion, alebo Lagúna. Ak by boli obe hmloviny jasnejšie, Orion by mala veľkosť Mesiaca v splne a Lagúna by bola dvojnásobne väčšia. Vesmírne teleskopy majú oči oveľa väčšie ako my, preto dokážu zachytiť aj viac svetla, no to nie je ich jedinou výhodou.

Fotografie hmlovín si vyžadujú dlhú expozíciu a hoci Hubble dokázal pracovať aj vo viditeľnom spektre, niektoré detaily vyniknú v iných frekvenciách svetla, než dokáže ľudské oko vnímať. Naše ľudské oko by v určitých prípadoch dokázalo vidieť len nejaký opar, ktorý narúša svetlo hviezd na pozadí. Ak chceme zachytiť krásu kozmických hmlovín, v prvom rade je dôležitá dostatočná vzdialenosť, ako už bolo spomenuté, sú veľké niekoľko stoviek svetelných rokov. Ďalším dôležitým faktorom sú rôzne vlnové dĺžky, Webb napríklad vníma vesmír v infračervenom spektre.

Všetky zábery z vesmíru sú upravené

Ďalším faktom je, že na svete neexistuje záber z vesmíru, ktorý by nebol upravený, no zároveň ani nejde o „fejky“. Fotografie prechádzajú editom a vylepšeniami z niekoľkých dôvodov, ktoré sú podľa astrofyzika Paula Suttera sčasti vedecké a sčasti aj kozmetické.

Hlavnou úlohou vesmírnych observatórií je získať čo najviac informácií o tom, čo sa deje vo vesmíre okolo nás. Fotografie preto zachytávajú v čiernobielom, pretože monochromatické kamery majú spravidla vyššie rozlíšenie ako farebné kamery.

Hubblov vesmírny teleskop dokázal vnímať pozorovaný objekt v rôznych vlnových dĺžkach. Dokázal zachytiť nielen infračervené a ultrafialové spektrum, ale aj to viditeľné, ktoré vníma aj ľudské oko. Pri pozorovaní určitého objektu ďalekohľad zachytil niekoľko záberov cez rôzne filtre. Tieto filtre následne môžu vedci kombinovať, aby získali finálny záber.

„Častokrát používame farbu ako nástroj. Niekedy nám pomáha zvýrazniť detail, inokedy ukázať to, čo by ľudské oko nevidelo,“ píše sa na portáli Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu.

Čo sa však týka čiernobielych záberov, dať im farbu si podľa americkej NASA vyžaduje kombináciu umenia a vedy. Pri hmlovine Mačacie oko napríklad vedci priradili výrazné farby vlnovým dĺžkam atómov vodíka, kyslíka a dusíka preto, lebo inak by sme ich okom rozlíšili len veľmi ťažko, ak vôbec.