Ak niekedy na Marse existoval život, pokazil si to sám pre seba, tvrdí štúdia

Mars vznikol pred viac ako 4-miliardami rokov, keď bola Slnečná sústava ešte mladá. Predpokladá sa, že život na Zemi začal pred približne 3.9-miliardami rokov, no v tomto prípade išlo o mimoriadne primitívne formy organizmov. Tie ešte nepoznali fotosyntézu, ktorá prišla približne 500-miliónov rokov potom. Prvotné primitívne mikróby sa preto museli spoliehať na iný zdroj energie.

Predkovia všetkých dnes žijúcich organizmov museli prijímať chemikálie, ktoré vznikli v útrobách planéty a uvoľnili sa na povrch pomocou hydrotermálnych ventilov, alebo sopiek. V prípade našej planéty sa ako prvé objavili mikróby, ktorým sa darilo v atmosfére, zloženej prevažne z oxidu uhličitého a vodíka. Voda sa na našej planéte objavila pomerne skoro a tieto mikroskopické organizmy dokázali získať dostatočné množstvo energie na to, aby kolonizovali povrch oceánov mladej Zeme.

Tieto mikróby však vylučovali metán, ktorý sa považuje za mimoriadne silný skleníkový plyn. Spočiatku to bola výhoda, pred niekoľkými miliardami rokov totiž Slnko nesvietilo tak jasne, ako dnes. Metán v atmosfére mohol spôsobiť otepľovanie, ktoré pomohlo udržať na povrchu Zeme prijateľné podmienky. Neskôr sa vyvinuli komplexnejšie formy života a biosféra našej planéty prekvitala.

Lenže ako to bolo v prípade Marsu? Viaceré štúdie dokázali, že podmienky na Marse počas prvých miliárd rokov boli veľmi podobné Zemi. Niektoré teórie dokonca naznačujú aj to, že Mars mohol získať titul modrá planéta ešte skôr, ako Zem. Dnes však nevidíme, že by na Marse život prekvital, práve naopak.

Rovnako ako na Zemi, aj tu sa vyvíjali mikróby, ktoré vypúšťali metán ako odpadovú látku. V rámci štúdie, publikovanej v Nature Astronomy, vedci vytvorili niekoľko modelov, ktoré popisovali sopečnú činnosť, chemické zloženie atmosféry, ale aj fyzikálne, či chemické vlastnosti Marťanskej kôry. Či zloženie vody, ktorá sa na planéte nachádzala. Niektoré premenné nemali jasnú odpoveď, preto vedci pracovali s viacerými hodnotami, aby preskúmali odlišné podmienky planéty.

Život odsúdený na zánik

Viaceré dôkazy poukazujú na to, že kedysi dávno po povrchu Marsu tiekla voda. Prítomnosť vody na povrchu planéty musí znamenať aj hustejšiu atmosféru, pravdepodobne zloženú z oxidu uhličitého a vodíku, rovnako ako naša Zem.

V prípade červenej planéty bol však vodík tým silnejším skleníkovým plynom než metán. Ak by sa na planéte nachádzali rovnaké organizmy ako na Zemi, tie by skonzumoval všetok vodík a vylúčili metán, čím by nastali v atmosfére Marsu výrazné zmeny. Teploty by klesli o desiatky stupňov a nastala by doba ľadová, ktorá by celú planétu pokryla ľadom.

Podľa autorov štúdie život na Marse (ak skutočne existoval), žil pod povrchom. Nižšie teploty by mikroorganizmy hnali stále hlbšie a hlbšie, ďalej od zdroja potravy, čo nakoniec viedlo k jeho zániku. Autori štúdie vo svojej práci dokázali, že aj tie najjednoduchšie formy života dokážu výrazne ovplyvniť a v tomto prípade aj zničiť, vhodné prostredie domovskej planéty.