Ochranári namietajú Karahutovu novelu, poslanec hovorí o strašení

Ochranári tvrdia, že by paralyzovala ochranu prírody. Poslanec to odmieta. Hovorí o strašení či polarizácii spoločnosti. Pre TASR uviedol, že návrh je v prvom čítaní a s envirorezortom intenzívne rokuje o finálnej podobe.

Novela podľa ochranárov povedie k znefunkčneniu vyhlasovania chránených území a zmien v nich. „Umožnila by voľný pohyb osôb aj v najvyšších stupňoch ochrany bez možnosti jeho regulácie. Považujeme ju preto za neprijateľnú a veríme, že nenájde podporu u žiadnych poslancov a strán, ktorým záleží na ochrane slovenskej prírody,“ vyhlásili. Namietajú aj ďalšie zmeny. Napríklad potrebu písomného súhlasu každého známeho vlastníka pri vyhlásení chráneného územia alebo zmene v ňom. Poukázali na rozdrobenosť pôdy a nevykonateľnosť verejného záujmu ochrániť vzácne biotopy či druhy na konkrétnom území.

Karahuta reagoval, že požiadavka na zmenu vychádza z podnetu verejnosti a ústavného princípu ochrany vlastníckych práv. Odvoláva sa na Ústavu SR, podľa ktorej je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Podotkol, že ani rozdrobenosť slovenskej pôdy neoprávňuje štát obchádzať ústavné princípy. Docieliť chce, aby bola známym vlastníkom zaslaná informácia o zámere vyhlásenia chránených území, zón či stromu poštou a pri vlastníkoch bez známej adresy bude zverejnená vyhláškou.

Ochranári tiež tvrdia, že novela by zastavila reformu národných parkov, pretože by viedla k znemožneniu zonácie. Hovoria o zmarení doteraz vynaložených prostriedkov a nesplnení podmienok z plánu obnovy a odolnosti, ktorý reformu zahŕňa.

Ani s tým Karahuta nesúhlasí. „Plán obnovy má svoje etapy a nie je dôvod, aby boli procesy zonácie brzdené vlastníkmi, pretože reforma národných parkov sa týka hlavne území, ktoré sú vo vlastníctve alebo správe štátu, a súkromných pozemkov podľa predkladateľov zákona o národných parkoch by sa mali dotýkať minimálne,“ reagoval.

Za problematický označili organizácie aj návrh na voľný pohyb po všetkých chránených územiach. „Niekedy aj jeden nedisciplinovaný návštevník môže spôsobiť nezahniezdenie vzácneho druhu vtákov či opustenie brlohu chráneného zvieraťa,“ upozornil Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

Karahuta podotkol, že otázka voľného pohybu je dlhodobo riešená na úrovni envirorezortu. Potvrdzuje to podľa neho aj jeho umožnenie napríklad v prírodnej rezervácii Vydrica v piatom stupni ochrany. „Príroda a jej ochrana by mala ľudí spájať a nie rozdeľovať,“ podčiarkol. Tvrdí, že legislatíva si vyžaduje zmenu aj z praktického hľadiska, keďže aktuálne postihuje každého, napríklad aj vlastníka pozemku, ak je mimo turistickej trasy. Zdôraznil potrebu jasne stanovených pravidiel pri ochrane prírody zákonným spôsobom. Cestu vidí v návštevnom poriadku a programe starostlivosti o chránené územia. Tie však podľa neho až na výnimky nie sú spracované.

Kritiku smerovali ochranári a Iniciatíva My sme les aj na návrh rozšíriť možnosti previesť štátne pozemky v chránených územiach na súkromných vlastníkov. Karahuta hovorí o zavádzajúcom tvrdení. „Prevod pozemkov štátu by sa týkal iba intravilánu obcí a oprávnená osoba je iba tá, ktorá má nehnuteľnosť, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok,“ tvrdí.