Borrell: Rokovania s Vučičom a Kurtim neutlmili napätie; dialóg pokračuje

Štvrtkové rokovania medzi Srbskom a Kosovom v Bruseli nedokázali utlmiť rastúce napätie. Ďalší dialóg sa uskutoční už "v najbližších dňoch", uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell po rokovaniach srbského prezidenta Aleksandra Vučiča a kosovského premiéra Albina Kurtiho. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.

Diplomacia EÚ napomáha dialógu medzi Srbskom a Kosovom od roku 2011. Najnovšie kolo rokovaní, vyžiadané Bruselom, sa konalo po napätí z konca júla vyvolanom novými administratívnymi a hraničnými predpismi, ktoré chce v rámci reciprocity zaviesť kosovská vláda a ktoré odsudzuje Belehrad.

„Bohužiaľ, dnes sme nedospeli k dohode... Ale to nie je koniec príbehu,“ uviedol Borrell v krátkom oficiálnom vyhlásení po skončení rokovaní. Dodal, že sa v tejto otázke „nevzdáva“, a zdôraznil, že je potrebné pokračovať v diskusii, hľadať riešenia, a preto proces dialógu bude pokračovať.

Ešte pred začatím rokovaní Borrell upozornil, že nedávne napätie v severnom Kosove opäť ukázalo, že je čas posunúť sa k úplnej normalizácii vzťahov medzi oboma krajinami, čo je základná podmienka ich vstupu do EÚ. V tomto duchu požiadal Vučiča aj Kurtiho, aby počas rokovaní ukázali „otvorenosť a flexibilitu“. Vučič však podľa agentúry DPA pred stretnutím s Borrellom a Kurtim vyhlásil, že pôjde o ťažké rokovania, lebo Srbi a Kosovčania sa nezhodujú v skoro žiadnej zo sporných tém.

Borrell a osobitný zástupca EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák sa najskôr stretli s kosovským premiérom, potom so srbským prezidentom a nakoniec sa všetci zhromaždili pri spoločnom rokovacom stole.

Priština, odvolávajúc sa na princíp reciprocity, zvažuje zavedenie dočasných pobytov pre ľudí vstupujúcich do Kosova so srbským preukazom totožnosti a žiada kosovských Srbov, aby na autách nahradili srbské poznávacie značky kosovskými. Nové opatrenia, ktoré by mali vstúpiť do platnosti 1. septembra, na konci júla viedli k novej vlne násilia v severnom Kosove, lebo srbská menšina ich považuje za diskriminujúce.

Srbsko aj Kosovo ašpirujú na vstup do EÚ. Srbsko je oficiálnym kandidátom od roku 2012, má už otvorené prístupové kapitoly, zatiaľ čo Kosovo je iba „potenciálnym kandidátom“. Proces vstupu Srbska do EÚ komplikuje predovšetkým spor s Prištinou, aj preto EÚ vyzýva obe strany na normalizáciu vzťahov.

Nezávislosť Kosova uznáva viac ako 100 štátov sveta vrátane 22 z 27 členov Európskej únie – výnimkou sú Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.