Potápač prezradil, čo ho vystrašilo na dne jazera Loch Ness

Už desaťročia sa ľudia snažia zachytiť bájnu príšeru z jazera Loch Ness, no doteraz sa to nikomu nepodarilo. Potápača Jeremyho Wada toto slávne jazero rovnako fascinuje, preto sa rozhodol prebádať jeho dno. Síce nenašiel stopy po Nessie, no priznal, že na dne jazera bola taká tma, že nevidel nič pred sebou. Mnohí teda môžu trvať na tom, že mýtické stvorenie sa môže ďalej skrývať v jazere.

Pri opise zážitku z potápania v slávnom jazere Wade povedal, že je „strašidelné“, aká tma je v hlbinách jazera: „Voda je priesvitná, ale tmavo sfarbená, má farbu čaju od rašeliny, ktorá sa splavila z rašelinísk, ktoré pokrývajú okolité hory. Čím hlbšie idem, tým je to temnejšie, až je doslova tma."

Keď sa Wade vynoril z vody, povedal, že jazero je veľmi zaujímavé. Najprv môžete vidieť dno a je tam istá ilúzia priezračnej vody. Ak budete plávať ďalej po dne, náhle sa vám zjaví úbočie, ktoré klesá do hlbokej vody. Ako opísal Wade:

„Pozriete sa tam a je to len čiernota a nie je to bahno, je to zafarbením, ktoré voda má. Len to požiera svetlo. Tam v hĺbke môže byť niečo veľké ako ponorka, ani by ste to nevideli. Je to naozaj, naozaj dosť strašidelné."

Čo sa týka pravdepodobnosti, že Nessie skutočne existuje, vedci v štúdii publikovanej v odbornom časopise Cretaceous Research dospeli k záveru, že to nie je vylúčené. Bájna škótska šelma je súčasťou škótskeho folklóru po stáročia, no nikomu sa zatiaľ nepodarilo získať dôkazy o jej existencii. Podľa opisov niektorých svedectiev má mať príšera dlhý krk a malú hlavu podobnú plesiosaurovi.

Vedci z University of Bath, University of Portsmouth vo Veľkej Británii a Université Hassan II de Casablanca v Maroku našli malé fosílie plesiosaura v 100 miliónov rokov starom riečnom systéme, ktorý je teraz marockou Saharou. Medzi fosílie patria kosti a zuby trojmetrových dospelých jedincov a kosť z končatiny 1,5-metrového mláďaťa.

Podľa vedcov to naznačuje, že tieto stvorenia bežne žili a kŕmili sa v sladkej vode spolu so žabami, krokodílmi, korytnačkami, rybami a obrovským vodným dinosaurom Spinosaurusom. Tieto fosílie naznačujú, že plesiosaury boli prispôsobené na to, aby tolerovali sladkú vodu, možno tam dokonca trávili svoj život ako dnešné riečne delfíny.

Univerzita v Bathe uviedla, že vďaka tomuto objavu je existencia príšery z jazera Loch Ness „možná“. Zároveň však dodáva, že fosílne záznamy „naznačujú, že po takmer stopäťdesiatich miliónoch rokov posledné plesiosaury napokon vymreli v rovnakom čase ako dinosaury, pred 66 miliónmi rokov“.