Počty jadrových zbraní vo svete zrejme prvýkrát od studenej vojny porastú

Nebezpečenstvo použitia jadrových zbraní je najvyššie za celé desaťročia, uviedol v pondelok Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI). TASR informácie prevzala z agentúr Reuters a DPA.

Ruská invázia na Ukrajinu a západná podpora Kyjeva zvýšili napätie medzi deviatimi krajinami sveta, ktoré majú jadrové zbrane, píše sa tiež v správe SIPRI.

Hoci počet nukleárnych zbraní v období od januára 2021 do januára 2022 mierne klesol, podľa inštitútu môže prvýkrát za niekoľko desaťročí začať znovu rásť, ak jadrové veľmoci nepodniknú okamžité opatrenia.

„Všetky štáty s jadrovými zbraňami zvyšujú alebo modernizujú svoje arzenály a väčšina z nich zostruje nukleárnu rétoriku a úlohu, ktorú jadrové zbrane zohrávajú v ich vojenských stratégiách,“ uviedol riaditeľ programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia Wilfred Wan.

„Je to veľmi znepokojujúci trend,“ zdôraznil vo výročnej správe.

Rusko disponuje najväčším jadrovým arzenálom s celkovo 5977 hlavicami, čo je o približne 550 viac, než majú Spojené štáty (5428). Obe krajiny vlastnia vyše 90 percent z nukleárnych hlavíc na svete.

Inštitút medzi štáty s jadrovými zbraňami zaraďuje aj Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čínu, Indiu, Pakistan, Izrael a Severnú Kóreu. Všetky jadrové mocnosti podľa správy vyvinuli alebo nasadili nové zbraňové systémy – alebo to aspoň avizovali.

Žiadna z týchto krajín pritom nemá v úmysle sa jadrových zbraní vzdávať. Čína napríklad v súčasnosti značne rozširuje nukleárny arzenál a Británia v roku 2021 oznámila, že zvyšuje hornú hranicu celkového počtu hlavíc.

SIPRI v správe informuje, že celkový počet nukleárnych hlavíc sa od januára 2021 do januára 2022 znížil z 13.080 na 12.705. Odhadom 3732 z nich je umiestnených na raketách a lietadlách a približne 2000, takmer výhradne patriacich Rusku alebo USA, je udržiavaných v stave vysokej pohotovosti.

„Vzťahy medzi svetovými veľmocami sa ešte viac zhoršili v čase, keď sú ľudstvo a naša planéta vystavené radu závažných a naliehavých spoločných výziev, ktoré možno riešiť len medzinárodnou spoluprácou,“ uviedol predseda správnej rady SIPRI, bývalý švédsky premiér Stefan Löfven.

Päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (USA, Rusko, Británia, Francúzsko a Čína) začiatkom tohto roka potvrdilo, že chcú prijať opatrenia proti ďalšiemu šíreniu jadrových zbraní. „Zdôrazňujeme, že jadrovú vojnu nemožno vyhrať a že nesmie byť nikdy vedená,“ uvádzalo sa v ich spoločnom vyhlásení.

SIPRI však konštatuje, že všetky tieto krajiny svoje jadrové arzenály odvtedy rozšírili alebo modernizovali. Rusko počas svojej vojny na Ukrajine dokonca otvorene pohrozilo možným použitím nukleárnych zbraní.