Postoj Turecka k rozširovaniu NATO je typické trhové zjednávanie, hovorí expert

Podľa neho je dohoda možná, Erdogan však chce z tejto záležitosti vyťažiť čo najviac, povedal Kraus vo štvrtok pre TASR.

„Verím tomu, že postoj Turecka je klasickou formou orientálneho trhového zjednávania. Som presvedčený, že nakoniec k dohode dôjde,“ vyjadril sa.

Odborník na blízkovýchodnú bezpečnostnú situáciu z Univerzity obrany v Brne Libor Kutěj dodáva, že z tureckej strany nejde o odpor voči samotnému rozšíreniu NATO. Dôležitá je podľa neho Erdoganova rétorika dovnútra tureckej spoločnosti.

„Existuje rad tém, ktoré bude Turecko na zahraničnom poli otvárať a snažiť sa vyťažiť maximum z tejto diplomaticky výhodnej situácie. Je tu evidentný prienik vnútropolitických záležitostí do zahraničnej agendy,“ opísal pre TASR Kutěj.

Hlavným problémom je podľa Kutěja antagonistický postoj Turecka voči Strane kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara považuje za teroristickú organizáciu, pričom Helsinki a Štokholm obviňuje z poskytovania útočiska jej členom. Zároveň sa od Švédska nedá očakávať zmena postoja, a to z dôvodu jeho akcentu na ľudské práva v domácej i zahraničnej politike, povedal Kutěj.

Práve pre problémy Turecka so Švédmi budú podľa Krausa prebiehať rokovania bilaterálne – teda osobitne s Fínskom i so Švédskom. „Viem si predstaviť, že nakoniec najväčší ústupok či dar poskytnú Turecku Spojené štáty,“ hypotetizuje analytik Kraus.

Kutěj si myslí, že prípadný ústupok USA bude Erdogan predkladať tureckej spoločnosti ako veľké víťazstvo na poli medzinárodnej politiky. „Erdogan bude chcieť vzhľadom na ťažkú tureckú makroekonomickú situáciu a z nej vyplývajúce sociálne napätie zamerať pozornosť tureckej verejnosti iným, zahraničným smerom,“ vysvetlil pre TASR odborník.

Kutěj nepokladá za relevantné ani vyhrážky Ruska. „(Ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi musí byť jasné, že nemá žiadne nástroje, aby zabránil rozšíreniu NATO o Švédsko a Fínsko. Naopak, ďalšia eskalácia napätia by bola proti záujmom samotného Ruska. Na druhej strane je zrejmé, že Putin sa musí aspoň rétoricky vymedziť voči takému zásadnému kroku Západu, akým je rozšírenie NATO,“ povedal pre TASR.

Doteraz neutrálne Fínsko a Švédsko formálne požiadali o členstvo v obrannej organizácii NATO v stredu. Urobili tak vzhľadom na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu.

Ich prihlášku musia jednohlasne schváliť všetci členovia NATO. Urobili tak už napríklad Spojené štáty americké i Česko. Turecko je zatiaľ jedinou členskou krajinou, ktorá verejne zaujala nesúhlasný postoj.