Charles Michel navrhol vytvoriť projekt európskeho geopolitického spoločenstva

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) v rámci svojho májového plenárneho zasadnutia v stredu uskutočnil diskusiu pod vedením svojej predsedníčky Christy Schwengovej a predsedu Európskej rady Charlesa Michela o ruskej agresii voči Ukrajine a o perspektíve členstva Ukrajiny v EÚ.

Schwengová hovorila o ničivých dôsledkoch ruskej agresie pre ukrajinský ľud, o prudko stúpajúcich cenách potravín a energie v Európe a zdôraznila, že Európa musí v zahraničnej politike konať jednotne. Michel na tomto podujatí predstavil myšlienku vytvorenia európskeho geopolitického spoločenstva.

Predseda Európskej rady zdôraznil, že pri invázii na Ukrajinu sa ruský prezident Vladimir Putin mýlil – mýlil sa o vojenských schopnostiach Ruska, o sile ukrajinského odporu a tiež o európskom odhodlaní a jednote EÚ. Michel zároveň navrhol nový prístup k rokovaniam o rozšírení EÚ. Vzhľadom na pomalý postup rokovaní s krajinami západného Balkánu a na nové žiadosti Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska o štatút kandidátskej krajiny uviedol, že EÚ by mala zaviesť prístup „proporcionálnej a riadenej integrácie“ týchto krajín.

Michel spresnil, že postupná a progresívna integrácia v praxi znamená, že ak niektorá krajina splní potrebné normy v danom sektore alebo dosiahne určité referenčné hodnoty, bude mať prospech z európskych programov a financovania.

Vytvorením európskeho geopolitického spoločenstva by EÚ prebrala väčšie politické vedenie v rámci integračného procesu a hlavnou oblasťou spolupráce v rámci tohto spoločenstva by bola zahraničná politika.

„Cieľom je dosiahnuť konvergenciu a prehĺbiť operačnú spoluprácu v snahe riešiť spoločné výzvy, mier, stabilitu a bezpečnosť na našom kontinente,“ uviedol Michel.

Už v priebehu tohto leta alebo krátko po letných prázdninách by chcel zvolať konferenciu, na ktorej sa stretne 27 lídrov EÚ a najvyšší predstavitelia partnerských krajín, aby spolu prediskutovali konkrétne kroky pre tento nový projekt. Takéto stretnutia by sa podľa neho mali konať najmenej dvakrát do roka a okrem toho by sa na zasadnutiach ministrov zahraničných vecí EÚ mali zúčastňovať aj ich rezortní kolegovia z krajín ašpirujúcich na členstvo v Únii.

Michel chce šéfov vlád a štátov eurobloku bližšie o tomto projekte informovať na júnovom summite EÚ.

„Táto iniciatíva v žiadnom prípade nemá nahradiť proces rozširovania alebo nájsť novú zámienku na omeškanie. Nie je ani zárukou pre tých, ktorí sa na nej zúčastnia, že sa jedného dňa stanú členmi EÚ,“ upozornil Michel. Vysvetlil však, že je potrebné urobiť integračný proces „rýchlejším, progresívnejším a zvrátiteľným“, pričom postupnú integráciu vníma aj ako podporu nevyhnutných reforiem v kandidátskych krajinách.

Kandidátskych krajín pribudlo. Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko požiadali o štatút kandidátskej krajiny a dúfajú, že vstúpia do EÚ, rovnako ako Turecko a šesť krajín západného Balkánu: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Kosovo, Severné Macedónsko a Srbsko.