Expertka o Ukrajine: Sú indície, že dochádza k páchaniu vojnových zločinov

Existujú jasné indície, že na Ukrajine dochádza k vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti. Zároveň zatiaľ prevažuje názor, že v tomto konflikte nedochádza k páchaniu zločinu genocídy, pretože tu chýba snaha určitú skupinu fyzicky vyhladiť. Pre TASR to uviedla odborníčka na medzinárodné právo z Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe Veronika Bílková.

Expertka však nevylučuje, že by sa indície nasvedčujúce páchaniu zločinu genocídy ešte objaviť mohli. Ako uviedla, zločin genocídy podľa medzinárodného práva spočíva „v páchaní násilných činov voči osobám patriacim k určitej rasovej, etnickej, národnostnej alebo náboženskej skupine s úmyslom túto skupinu úplne alebo sčasti vyhladiť“.

„Práve s ohľadom na tento osobitný úmysel – teda na snahu zlikvidovať určitú ľudskú skupinu – sa genocída často považuje za vôbec najzávažnejší zločin, aký ľudstvo pozná. Typickým príkladom genocídy bol nacistický holokaust,“ vysvetľuje Bílková.

Na otázku TASR, čo si myslí o prijatí rezolúcií o tom, že činy, ktoré na Ukrajine páchajú ruskí vojaci, možno označiť za genocídu, odpovedala, že ich chápe ako politické vyhlásenia, ktorým určitý štát či orgán štátu dáva najavo, že zločiny páchané na Ukrajine ruskou armádou považuje za mimoriadne závažné. Takéto hodnotenie je podľa nej úplne namieste; či je však potrebné alebo vhodné používať pri tom výraz, ktorý má jasné a dosť úzke právne vymedzenie, je vec iná.

Oproti tomu podľa nej „vo vzťahu ku konfliktu na Ukrajine existujú jasné indície toho, že tam dochádza k vojnovým zločinom, teda k porušovaniu kľúčových pravidiel práva ozbrojených konfliktov (útoky na civilné ciele či mučenie civilistov), a tiež k zločinom proti ľudskosti, teda k rôznym krutostiam spáchaným v rámci rozsiahleho alebo systematického útoku na civilné obyvateľstvo (vraždenie civilistov, masové znásilnenia či deportácie veľkých skupín obyvateľov)“.

V tejto súvislosti Bílková poukázala na skutočnosť, že aj Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu sa vo svojom vyšetrovaní doteraz obmedzuje len na vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

Zároveň pripomenula, že hoci Rusko a Ukrajina nie sú zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, ktorým sa ustanovil ICC, Ukrajina už v rokoch 2014–2015 dala tomuto orgánu súhlas na stíhanie zločinov spáchaných na svojom území po 21. novembri 2013. „Tento súhlas však nezahŕňa zločin agresie a ani ho zahŕňať nemôže, pretože stíhanie tohto zločinu zo strany ICC vyžaduje súhlas všetkých dotknutých štátov, t. j. štátu napadnutého i štátu–agresora,“ uviedla.

Podľa odborníčky „niet pochýb o tom, že útok Ruska na Ukrajinu predstavuje akt agresie a že tento akt zakladá trestnú zodpovednosť vedúcich predstaviteľov Ruska vrátane prezidenta Vladimira Putina, za zločin agresie“. Práve stíhanie tohto zločinu by mohlo byť náplňou práce osobitného tribunálu pre Ukrajinu, o ktorého zriadení sa už niekoľko týždňov diskutuje. Ako pripomenula, nedávno tento plán podporilo aj Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE).

„Ozývajú sa však aj kritické hlasy, ktoré upozorňujú na to, že kým sú vedúci predstavitelia Ruska pri moci, tribunál by ich aj tak nemohol s ohľadom na ich imunitu stíhať. A ak by o moc prišli, bolo by možné hnať ich na zodpovednosť pred vnútroštátnymi súdmi, napríklad na Ukrajine. Zriadenie tribunálu by tak zrejme malo hlavne symbolický význam,“ skonštatovala Bílková.

Zároveň upozornila, že zhromažďovanie dôkazov pri zločinoch podľa medzinárodného práva je vždy zložité a časovo aj inak náročné. Tieto zločiny totiž mávajú masový charakter, zahŕňajú veľký počet obetí i páchateľov a často k nim dochádza v neštandardnej situácii.

„Treba však povedať, že na Ukrajine je oproti mnohým iným prípadom situácia predsa len lepšia v tom, že tu fungujú štátne inštitúcie. Aktívny je najmä úrad generálnej prokurátorky Ukrajiny, ktorý v podstate od prvých dní vojny zbiera dôkazný materiál,“ uviedla ďalej Bílková.

Ukrajina sa tiež podľa nej teší rozsiahlej medzinárodnej pomoci a pôsobia tu experti z iných krajín. Dôkazný materiál zbierajú aj mimovládne organizácie a iné združenia, ako sú Bellingcat, Amnesty International (AI), Human Rights Watch (HRW) či koalícia 16 ukrajinských mimovládnych organizácií nazvaná „Ukraine 5 AM Coalition“ (Koalicija „Ukrajina. Piata ranku“).

„Svoje vlastné vyšetrovanie navyše vedie už takmer 20 štátov, vrátane Českej republiky, a takisto už spomenutý Medzinárodný trestný súd,“ dodala česká expertka.