V ukrajinskom zajatí sa nachádza 200 až 300 ruských vojakov. Mnohí sa vzdali dobrovoľne

Počas 10. marca sa aktivizovali ruské ozbrojené sily a snažili sa obnoviť svoj postup v smere na Kyjev, predovšetkým na smeroch od obkľúčeného Černihiva a Sumy po cestných ťahoch M01, P02 a H07 z východného a severovýchodného smeru.

Uvedené snaženie bolo v počiatočných fázach eliminované rozhodnou činnosťou ukrajinských obrancov, ktoré prostredníctvom súčinnosti delostrelectva, prenosných protitankových komplexov a bezpilotných vzdušných systémov veľkú časť postupujúcich vojsk zlikvidovali a zvyšok útočiacich síl sa v panike vrátil do východiskových postavení. Spoločnými skupinami ukrajinských síl špeciálnych operácii, teritoriálnych vojsk a za podpory odhodlaných dobrovoľníkov boli v zázemí obsadeného územia vykonávané útoky na ruské zásobovacie kolóny, ale aj malé jednotky ruskej armády, či národnej gardy, ktoré zastavili na prenocovanie a nedostatočne zaistili svoje tábory. Výsledkom bolo zničenie viacerých zásobovacích kolón agresora, čo výrazne obmedzuje prísun pohonných hmôt, munície a proviantu ruským bojovým jednotkám, ktoré sú v prvom slede postupu a sužuje ich nedostatok základných komodít potrebných pre vedenie operácií. Snahy o postup na Kyjev zo severozápadného smeru boli takisto zlikvidované, je predpoklad, že protivník na tomto smere stráca iniciatívu, je demoralizovaný a jeho jednotky podľa ukrajinských zdrojov nie sú schopné viesť v najbližšom čase rozsiahlejšiu útočnú činnosť.

Nebol zaznamenaný progres na charkovskom ani na sumskom smere, všetky útoky boli odrazené a naopak boli spôsobené protivníkovi významné straty. Ruské sily neboli schopné postúpiť ani na mesto Izjum, ani na Volnovachu, obmedzené taktické úspechy dosiahnuté v predchádzajúcich dňoch pri obliehaní prístavu Mariupoľ boli obrancami zlikvidované. Ozbrojené sily Ruskej federácie cielene bombardovali zdravotnícke zariadenia, včítane pôrodnice v centre Mariupoľu s argumentačne nepodporeným zdôvodnením, že sú v nich umiestnené jednotky pluku Azov Národnej gardy Urajiny. Protivník údajne sústredil rozsiahle sily v blízkosti Chersonu, ktoré pravdepodobne rozdelí na podporu postupu na Záporožie a Mykolajev, kde v minulých dňoch utrpel rozsiahle straty v jednotkách, ktoré museli byť vystriedané. Zoskupenia Čiernomorského loďstva z dôvodu logistických problémov a obáv z možných raketových a leteckých úderov ukrajinských jednotiek sa údajne stiahli do väčšej vzdialenosti od pobrežia Odeskej oblasti, niektoré plavidlá sa však vrátili aj do prístavov na dočasne okupovanom polostrove Krym.

Radoví ruskí vojaci trpia vo väčšine prípadov nízkou bojovou morálkou ako reakciou na pre nich nepochopiteľnú vojnu rozpútanú politickým vedením Ruska proti Ukrajine, celonárodný ozbrojený i občiansky odpor obyvateľstva Ukrajiny a z dôvodu húževnatej a takticky vynikajúco vedenej obrany Ozbrojených síl a Národnej gardy Ukrajiny. Už existujúce problémy ďalej zhoršuje neschopnosť velenia ruských síl zaistiť stálu logistickú a vzdušnú podporu pre pozemné operácie. Neschopnosť včasne a primerane reagovať na gerilový spôsob vedenia bojovej činnosti a neočakávané útoky bezpilotných leteckých systémov spôsobuje, že akýkoľvek postup ruských vojsk sa stáva nezvykle náročný. Uvedený stav je pre príslušníkov pozemných síl Ruska, ktorí majú len malé skúsenosti z bojovej činnosti na súčasnom bojisku deprimujúci, pretože mnohí z nich uverili široko uplatňovanej domácej ruskej propagande o nepremožiteľnosti ruskej armády. Uvedené mnohokrát vyúsťuje do hromadného zajatia aj väčších skupín ruských vojakov, ktoré nekladú odpor a dobrovoľne sa vzdávajú. V ukrajinskom zajatí sa podľa ukrajinských zdrojov nachádza 200 až 300 vojakov povinnej služby Ozbrojených síl Ruskej federácie, ktorých nasadenie bolo politickým vedením Ruska od začiatku agresie popierané. Niektorí z nich vystúpili aj na ukrajinskou stranou usporiadanej tlačovej konferencii, na ktorej spolu s ďalšími zajatcami deklarovali rozhodný protivojnový postoj.

Podľa niektorých údajov sa obávajú návratu do Ruska z dôvodu možného stíhania za zradu a napomáhanie nepriateľovi. Uvedené praktiky sú známe z obdobia druhej svetovej vojny, kedy Sovietsky zväz v rozpore s medzinárodným vojenským humanitným právom neuznával vzdanie sa vlastných vojakov protivníkovi, nehlásil sa k ním cez Medzinárodné hnutie Červeného kríža a naopak ich označoval za zradcov a po oslobodení boli vyšetrovaní bezpečnostnými zložkami a odsudzovaní k trestom v nápravných táboroch.

TASR o tom informoval hovorca Ozbrojených síl SR Štefan Zemanovič.