• Články
  • Internet
  • Mapy
  • Recepty
Štvrtok, 15.5.2025Meniny má Žofia, Sofia
14°Bratislava

COVID-19 spôsobuje atrofiu mozgu

  • 20:05 09.03.2022
  • Svet
COVID-19 spôsobuje atrofiu mozgu

Rozsiahla štúdia spája ochorenie COVID-19 s poškodením mozgu.

Rozsiahla štúdia naznačuje, že COVID-19 môže zmenšiť šedú hmotu mozgu, predovšetkým v oblastiach, ktoré sa podieľajú na spracovaní pachu a pamäti.

Podľa štúdie zverejnenej 7. marca v časopise Nature sa tieto výrazné zmeny v štruktúre mozgu objavujú u ľudí, ktorí si vyžadovali hospitalizáciu s COVID-19, aj u tých, ktorí mali menej závažný priebeh infekcie.

Strata tkaniva a poškodenie pozorované u týchto účastníkov štúdie bolo výrazne vyššie než zmeny, ktoré sa bežne vyskytujú s vekom, povedala Jessica Bernard, neurovedkyňa a docentka na Texas A&M University. Jessica Bernard sa špecializuje na zmeny mozgu súvisiace s vekom a ich vplyv na schopnosť ľudí myslieť a pohybovať sa.

Nový výskum zahŕňal údaje od 785 ľudí vo veku 51 až 81 rokov. Z týchto účastníkov malo 401 potvrdenú infekciu COVID-19 v období medzi marcom 2020 a aprílom 2021. Z nich bolo 15 alebo asi 4 % hospitalizovaných.

Zvyšných 384 účastníkov nechytilo COVID-19, ale tesne sa zhodovalo s infikovanými účastníkmi, pokiaľ ide o vek, pohlavie a rizikové faktory COVID-19, ako napríklad či fajčili alebo mali cukrovku. Títo účastníci nemali protilátky proti SARS-CoV-2 a/alebo nemali žiadne záznamy o potvrdenom COVID-19 a slúžili ako kontrolná skupina.

Všetci účastníci podstúpili kvôli štúdii skenovanie mozgu, takže vedci mohli presne určiť, ako a kde sa ich mozgy líšia od počiatočných skenov z Biobank, ktoré boli urobené približne pred tromi rokmi.

V infikovanej skupine účastníci chytili COVID-19 v priemere asi 4,5 mesiaca pred druhým skenovaním. Tieto vyšetrenia MRI odhalili zreteľné vzorce zmršťovania v mozgoch ľudí, ktorí mali COVID-19. Poškodenie bolo rozsiahlejšie a vyskytlo sa v iných regiónoch ako bežné zmeny, ktoré sa prejavujú u ľudí, ktorí nikdy nedostali vírus.

V porovnaní s kontrolnou skupinou vykazovala infikovaná skupina väčšiu stratu tkaniva v špecifických oblastiach mozgovej kôry, zvrásneného vonkajšieho povrchu mozgu.

Išlo o oblasť nazývanú orbitofrontálna kôra, ktorá je tesne nad očnými jamkami. Prijíma signály z oblastí mozgu, ktoré sa podieľajú na pocitoch, emóciách a pamäti, a zohráva dôležitú úlohu pri rozhodovaní.

Druhá oblasť, známa ako parahippokampálny gyrus, obklopuje hipokampus, štruktúru v tvare morského koníka v strede mozgu, ktorá je dôležitá pre kódovanie nových spomienok.

Zmenšenie bolo najvýraznejšie v týchto oblastiach, ale infikovaná skupina tiež vykazovala zníženie celkovej veľkosti mozgu oproti kontrolnej skupie, uviedli autori. Tím tiež odhalil poškodenie tkaniva v oblastiach mozgu spojených s primárnou čuchovou kôrou, ktorá prijíma senzorické informácie z neurónov detekujúcich vôňu v nose.

V priemere infikovaná skupina vykazovala o 0,2 % až 2 % väčšiu stratu tkaniva a poškodenie v priebehu približne troch rokov v porovnaní s kontrolnou skupinou. Aby sme to dali do kontextu, odhady naznačujú, že starnúci dospelí strácajú každý rok asi 0,2 % až 0,3 % svojej šedej hmoty v oblastiach súvisiacich s pamäťou. Také sú údaje zo štúdie z roku 2021 publikovanej v časopise Neurobiology of Aging.

Účastníci štúdie tiež absolvovali niekoľko kognitívnych testov. Pozoruhodné je, že infikovaná skupina mala výrazne horšie výsledky testoch pozornosti a výkonu. Autori štúdie sa zhodujú, že poškodenie môže súvisieť so stratou zmyslov. Tiež je možné, že koronavírus môže priamo infikovať mozog alebo že vírus môže spustiť zápalovú imunitnú odpoveď, ktorá poškodí mozog nepriamo.

Bez ohľadu na to, čo spôsobuje pozorované zmenšovanie mozgu, je možné, že mechanizmus sa môže mierne líšiť medzi variantmi koronavírusu. Štúdia zahŕňala iba jedincov infikovaných medzi marcom 2020 a aprílom 2021, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou chytili pôvodný kmeň SARS-CoV-2 alebo alfa variant, poznamenali autori.

Budúce štúdie by sa mohli zamerať na to, ako novšie varianty, ako je omikron, ovplyvňujú mozog. Iné štúdie by sa mohli zamerať na to, či sa tieto zistenia vzťahujú aj na ľudí s postcovidovým syndrómom, z ktorých mnohí hlásia problémy s pamäťou.

Zdroj: Info.sk, TM, nature.com, pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Užívanie antibiotík v ranom veku môže u dievčat spôsobiť predčasnú pubertu

Užívanie antibiotík v ranom veku môže u dievčat spôsobiť predčasnú pubertu

20:39 13.05.2025Veda

Dievčatám, ktorým boli počas prvého roka a najmä počas prvých troch mesiacov života podávané antibiotiká, hrozí predčasný nástup puberty.

V Bratislave sa bude konať Deň svetla, prinesie diskusiu i experimenty

V Bratislave sa bude konať Deň svetla, prinesie diskusiu i experimenty

20:07 10.05.2025Veda

Zážitkové centrum vedy Aurelium v Bratislave pripravuje tretí ročník podujatia Deň svetla. Konať sa bude 16. mája pri príležitosti Medzinárodného dňa svetla.

Zrenie rajčín a pomalšie starnutie ľudí a zvierat reguluje rovnaký proces

Zrenie rajčín a pomalšie starnutie ľudí a zvierat reguluje rovnaký proces

21:15 07.05.2025Veda

Zrenie paradajok reguluje ten istý proces, ktorý prispieva aj k regulácii dĺžky života a zdravia ľudí a živočíchov, uvádza nová štúdia.

Žralok nie je tichý zabijak. Zvuky, ktoré vydáva, vás prekvapia

Žralok nie je tichý zabijak. Zvuky, ktoré vydáva, vás prekvapia

18:38 06.04.2025Veda

Vedcom sa podarilo zaznamenať špecifický zvuk, ktorý vydávajú žraloky.

Zdravotníci varujú: 24 vírusov, ktoré môžu spustiť ďalšiu pandémiu

Zdravotníci varujú: 24 vírusov, ktoré môžu spustiť ďalšiu pandémiu

6:35 28.03.2025Veda

Britskí zdravotníci zverejnili zoznam potenciálnych patogénov, ktoré môžu viesť k vzniku ďalšej pandémie. Viaceré z nich sú už v obehu.